femme: Ako ste sa dostali k balzamovaniu?
Radoslav Pekar: Pracoval som dvadsaťtri rokov na patologicko anatomickom oddelení vo FNsP Skalica ako pitevný asistent /sanitár/ a dvadsaťsedem rokov sa venujem úprave zosnulých, ktorých upravujem na žiadosť pohrebnej služby alebo pozostalých.
Balzamovanie ma zaujalo v rámci zdokonaľovania sa v úprave zosnulých a nových možností, ktoré sú s touto prácou spojené a zároveň s čo najlepšou profesionalizáciou, ktorú vykonávam.
Mám vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, nespočetne veľa kurzov a moje zatiaľ posledné štúdium bolo u našich susedov v Českej republike, odbor - balzamácia a konzervácia ľudských ostatkov a pozostatkov. Toto som študoval aj v rámci praktických cvičení u Dr. Petra Rambouska v Litoměřicách.
femme: Čo vás viedlo k profesii balzamovača?
Radoslav Pekar: Na Slovensku sa v tomto odbore nie je možné vzdelávať, preto som prvý a zatiaľ jediný balžamovač na Slovensku.
femme: V čom je štúdium tohto odboru náročné?
Radoslav Pekar: O náročnosti štúdia sa dá diskutovať, ide o špecifickú prácu náročnú ako po psychickej tak fyzickej stránke, samozrejme aj samotné štúdium je "zaujímavé", nakoľko študijné knihy sú vo všetkých možných jazykoch, len nie v slovenčine alebo aspoň v češtine. A obsahovo pomerne náročné, ale pokiaľ máte aspoň dobré základy ako ja, z bývalého štúdia na zdravotných školách a niekoľko ročnú prax na patológii, dá sa to zvládnuť.
Zároveň by som poďakoval Dr. Petrovi Rambouskovi MPH, MBI, ktorý mi umožnil tento odbor študovať a osobne sa mi venoval niekoľko rokov aj po ukončení štúdia, v rámci získania tak potrebnej praxe a stále je so mnou v kontakte.
femme: Nemáte zo svojej práce občas strach? Predsa všetci tak skončíme. Nie je to veľká psychická záťaž?
Radoslav Pekar: Z práce, ktorú robím strach nemám. Ak chcete byť profesionál, tak nemôžete mať strach. So strachom sa nedá profesionálne pracovať v žiadnom zamestnaní a ak ho máte, musíte sa ho naučiť potlačiť.
femme: Ako ste sa ako balzamovač naučili prepnúť do „profesionálneho režimu“ a nebrať si túto prácu k srdcu?
Radoslav Pekar: Túto prácu robím vždy ako srdcovú záležitosť a snažím sa ju vždy vykonávať profesionálne, prepínať nemusím, ide o empatiu k pozostalým a úctu k zosnulým.
femme: Balzamovanie tiel sa spája najmä so starovekým Egyptom. Z akého dôvodu Egypťania vôbec balzamovali mŕtvych a aký to malo pre nich zmysel?
Radoslav Pekar: Balzamovanie ako také sa z pohľadu všeobecnej verejnosti vždy spája so starovekým Egyptom a to z dôvodu balzamovania Egyptských vládcov - faraónov a ich vysokopostavených úradníkov.
Balzamovanie v Egypte bolo na profesionálnej úrovni Egyptských balzamovačov, ktorý túto prácu vykonávali niekoľko desaťročí až stáročí poháňaný vierou v posmrtný život faraónov.
femme: Aké spôsoby a metódy mumifikácie Egypťania používali a ako ho vykonávali? Prečo v tele zosnulého starí Egypťania ponechávali srdce?
Radoslav Pekar: Aby sa mohla "duša" faraóna vrátiť po smrti do tela, muselo byť telo dokonale zachované. Egypťania používali úplne odlišnú techniku a balzamačné látky ako dnes.
Telo zosnulého dokonale umyli, odstránili všetky tekutiny a orgány uložili do nádob - kanopa okrem srdca to ponechali v tele - ako som už uviedol vo viere v posmrtný život. Balzamovanie vykonávali v dobre vetranej miestnosti, cez ktorú neustále prúdil suchý teplý vzduch a na balzamovanie používali: palmový olej, víno, prírodné živice, vonné látky, soľ a rôzne bylinné oleje, ktoré nie sú doteraz úplne preskúmané. Telo zosnulého doslova vysušili - zbavili ho úplne vody a posmrtný rozklad zastavili uvedeným spôsobom. Nakoniec celé telo obvinuli do látkových obväzov, ktoré mohli merať až niekoľko desiatok metrov a na tieto obväzy tiež nanášali živicovú zmes – pravdepodobne, aby zamedzili prístupu vzduchu a vlhkosti. Takto upravené telo uložili do sargofágu - drevenej rakvy vyrobenej na mieru podľa vzoru faraóna.
V podstate išlo o zastavenie posmrtného rozkladu tela zosnulého, za použitia veľmi sofistikovanej techniky a fixačných látok.
femme: Ako funguje balzamovanie dnes?
Radoslav Pekar: Pri dnešnom balzamovaní ide o zastavenie alebo pozastavenie rozkladu tela zosnulého zapríčinené hnilobnými baktériami alebo hmyzom a to fixačnými látkami, ktoré sú pumpované do cievneho systému a orgánov pomocou balzamačnej pumpy a balzamačnými krémami, ktoré sa nanášajú priamo na pokožku zosnulého. Účelom je nielen zastaviť posmrtný rozklad, ale aj dosiahnutie čo najprirodzenejšieho vzhľadu zosnulého, preto sa do fixačných látok pridáva aj farbivo a vonné látky.
femme: Prečo si ľudia objednávajú po smrti aj balzamovanie?
Radoslav Pekar: Balzamovanie zosnulých je aj za účelom prepravy v rámci leteckej, námornej ale aj automobilovej dopravy. Ide o pozastavenie rozkladu tela na dobu určitú podľa objednávateľa tejto služby. To znamená, že sa telo nabalzamuje na niekoľko dní alebo mesiacov a po uplynutí tejto doby nastane prirodzený rozklad tela.
V podstate ide o to, aby než bude telo zosnulého dopravené na miesto pochovania alebo spopolnenia nebolo "poškodené" posmrtným rozkladom, a zosnulý mohol mať dôstojnú rozlúčku v rámci pohrebného obradu.
Balzamovanie na "stálo" sa využíva pri pochovávaní do hrobky, aby sa zabránilo unikaniu telesných tekutín a pachov, ktoré vznikajú pri posmrtnom rozklade tela, alebo v prípade uloženia zosnulého do mauzólea, kde je telo vystavené napríklad pre verejnosť, prípadne sa balzamuje pre vedecké účely. V takom prípade sa do balzamovaného tela fixačné látky v určitých intervaloch doplňujú, aby si balzamované telo zachovalo prirodzený vzhľad, lebo po odparení balzamačných látok by sa z balzamovaného tela stala v podstate múmia.
Chcem spomenúť, že ako prvý človek, ktorý uskutočnil balzamáciu intraarteriálne bol Leonardo Da Vinci - vynálezca, renesančný architekt, sochár a maliar, nešlo mu o balzamovanie ako také, ale o zachovanie tela v čo najdlhšom prirodzenom stave v rámci štúdia tela. A balzamovači boli už aj ako súčasť armády, napríklad v napoleonských vojnách.
femme: Koľko stojí balzamovanie?
Radoslav Pekar: Cena balzamovania je veľmi individuálna, záleží na mnohých okolnostiach, no pohybuje sa od 300€ až po 2 500€, čo je v rámci Európy "zanedbateľná suma". V každom prípade sa jedná o veľmi špecifickú službu a v rámci tejto práce sa venujem aj úprave zosnulých a "plastike" tvárových častí pri úrazových poraneniach, aby sa mohli pozostalí dôstojne rozlúčiť so zosnulým.
Túto prácu vykonávam v prevádzke balzamácie v Kátove, ale aj v prevádzke v Skalici, Holíči, Šaštíne a Dojči a v podstate na celom Slovensku - záleží o akú prácu sa jedná. Po dohode zosnulého privezie pohrebná služba, alebo ak to okolnosti umožňujú, prídem osobne na požadované miesto.
femme: V ktorých krajinách pochovávajú úplne inak ako u nás?
Radoslav Pekar: Na Slovensku sa pochováva do zeme alebo hrobky prípadne kremáciou. Pri kremácii je telo zosnulého spopolnené a urna s popolom sa väčšinou ukladá na cintoríne do kolumbária.
Spôsob pochovávania v Európe aj mimo Európy je v podstate ten istý, len sa líši spôsob pohrebného obradu, podľa zvyklostí danej lokality.
Na Slovensku dominuje momentálne pochovávanie do zeme, potom sú kremácie a najmenej sa pochováva do hrobky, napríklad v Českej republike okrem Moravy je viac kremácii ako pochovávanie do zeme. V Španielsku alebo Taliansku sa najviac pochováva ukladaním zosnulých do hrobky. No sú štáty, kde sa nepoužíva ani rakva pri pohrebnom obrade. Hovorím o India - telo spopolnia na otvorenom ohni alebo Arabi pochovávajú telo do zeme zavinuté do látky.
femme: Mal by byť mŕtvy prirodzený, ako vyzeral, alebo sa ľudia prikrášľujú?
Radoslav Pekar: Pri úprave zosnulých ide o zachovanie alebo navrátenie prirodzeného vzhľadu zosnulého, takže ja osobne zosnulých neprikrášľujem, aby posledná rozlúčka bola dôstojná pri otvorenej rakve a nespôsobovala pozostalým ešte zvýšenú traumu.
femme: Bude sa takto pochovávať o sto rokov?
Radoslav Pekar: V budúcnosti sa v našich podmienkach bude pravdepodobne viac využívať kremácia, nakoľko pri kremácii nie je nutné budovať veľké plochy cintorínov a aj z ekonomického hľadiska.
femme: Ako relaxujete po takto náročnej práci?
Radoslav Pekar: Ako relax používam prácu v záhrade, najradšej sadím stromy všade, kde sa dá alebo jazdou na motorke, počúvam vážnu hudbu napríklad Vivaldiho, rád sa venujem rodine a trávim čas s priateľmi na káve, nakoľko som abstinent.
No niekedy aj dobrým spánkom, nakoľko balzamovanie a úprava zosnulých môže trvať aj 16 hodín, čo je dosť aj na mňa, tiež som len ľudská bytosť.
Zdroj foto: Súkromný archív Radoslav Pekar
