Bubble gum - žuvačka
Gréci k žuvaniu používali živicu, ktorá im napomáhala k sviežemu dychu a tiež pri problémoch so zažívaním.
Americký vedec 19.storočia a vynálezca Thomas Adams, je považovaný za zakladateľa „žuvačkového“ priemyslu. K vynálezu ho inšpiroval v roku 1872 jeho zamestnávateľ, mexický politik António Lopez de Santa Anna. Ten s obľubou žuval prírodnú gumu. Preto sa Adams rozhodol vyrobiť lepšiu žuvaciu gumu. Pri prvom neúspešnom pokuse sa zameral na gumu, ktorú používali pri výrobe pneumatík. Potom ju skúsil vyrobiť z prírodnej gumy Chicle, ktorá sa do dnes používa pri výrobe žuvačiek a ďalších produktov. Ide o zmes z niekoľkých druhov stromov rodu Manilkara.
Oficiálne bola nová žuvacia guma uvedená na trh v roku 1911 v Spojených štátoch amerických. V súčasnosti nám výrobcovia ponúkajú rôzne druhy príchutí od mentolových až po rôzne druhy ovocia. Obľúbené sú aj odvykacie nikotínové žuvačky, ktoré so samotnou vôľou významne pomáhajú pri ukončení fajčenia.
Čajové vrecúška
Mnohí si myslia, že čajové vrecúška sú novodobým vynálezom, ale nie je tomu tak. V Číne počas dynastie Tang (618-907) uchovávali čaj v papierových vreckách, aby sa zachovala jeho chuť. Prvé čajové sáčky boli ručne šité vrecúška. Balenie po jednotlivých porciách náhodne vymyslel newyorský obchodník Thomas Sullivan v roku 1908. Išlo totiž o obchodné vzorky, ktoré rozposielal zákazníkom už v spomínaných ručne šitých vreckách.
Prvé patenty na čajové vrecká sa datujú do roku 1904. Moderné čajové sáčky sú vyrobené prevažne z papierových vláken. O tepelné utesnenie papierového vrecka sa zaslúžil William Hermanson v roku 1930, kedy si dal tento vynález aj patentovať. Masová produkcia čajových vreciek nastala vďaka Josephovi Tetly a jeho spoločnosti v roku 1953. V roku 1964 došlo k jemnej perforácii vreciek, čím sa zlepšila kvalita čajových vreciek.
Zaujímavosti
Čína je domovom čaju, ktorý sa tam pestoval pred viac ako 2000 rokmi.
Z Číny sa dostal do Japonska a neskôr ho perzské karavány priniesli na západ.
Benátčania ho poznali v polovici 16.storočia ako medicínu proti žaludočným ťažkostiam a lámke.
V roku 1606 prvá lodná zásielka čínskeho čaju dorazila aj do Amsterdamu.
„Čajová horúčka“ potom zasiahla Francúzsko a neskôr Anglicko. Práve tam sa pomalšie udomácňoval, ale zato natrvalo.
Jedno priemerne čajové vrecúško má až 2000 perforácií.
Priemerný čajový sáčik obsahuje 3,125 gramov čaju.
Na sociálnej sieti Facebook sa nachádza asi 500 skupín venovaných čaju a jeden z najväčších má 150 000 členov.
