Viete, čo znamená...

Jóbova zvesť. Jób bol biblický muž stelesňujúci dokonalú ľudskú trpezlivosť. Preto sa používa aj slovné spojenie Jóbova trpezlivosť; ale aj ďalšie spojenia, ktorých význam vyplynie z Jóbovho príbehu, napríklad Jóbové rany alebo Jóbovo utrpenie.

...Jób bol bohabojný muž z krajiny Úz, obdarený veľkým majetkom a značným potomstvom. Patril k najvýznamnejším mužom Východu; bol priamy, spravodlivý, bezúhonný... Boh ho však podrobil ťažkej skúške: prišiel o zdravie, deti aj majetok. Jób všetky tieto príkoria tzrpezlivo znášal a Boh ho jedného dňa znovu obdaril zdravím, bohatstvom i deťmi.

Jóbova zvesť teda znamená správu o veľkom nešťastí; Jóbova trpezlivosť označuje naozaj nepredstaviteľnú trpezlivosť s niečim; spojenie Jóbove rany označuje skutočné pohromy a Jóbovo utrpenie znamená obrovské trápenie.

Záhadný ako sfinga znamená, že ktosi sa neprejavuje nijakým spôsobom (nehovorí, čo si myslí; nepodlieha emóciám; navonok neukazuje, čo sa deje v jeho vnútri) a vyvoláva tým dojem tajomnosti, záhadnosti. Mytológia hovorí: Sfinga bola dcérou stohlavého obra a jeho manželky Echidny. Mala podobu obludy so ženskou hlavou, levím telom, vtáčimi krídlami a hadím chvostom. Usídlila sa na vrchu Sfingum pri Tébach, kde ju poslala bohyňa Héra, aby potrestala obyvateľov Téb... Sfinga dávala okoloidúcim Tébčanom jednu neobyčajnú hádanku. Nikto ju však nedokázal uhádnuť a Sfinga všetkých neúspešne hádajúcich zaškrtila a roztrhala. Hádanku rozlúštil až Oidipus. Po jeho slovách sa Sfinga vrhla zo skaly do mora, lebo osud jej určil, že rozlúštenie hádanky neprežije.

Príbeh o Pandorinej skrinke vychádza zo starogréckej mytológie. Rozpráva a o zvedavosti, treste bohov a vzniku ľudského utrpenia. Na druhej strane o nádeji znášať všetky útrapy sveta, pretože mu vždy zostáva viera v lepšiu budúcnosť. V súčasnosti má zaužívné spojenie dva významy: Urobiť krok, ktorý neuvážene spustí lavínu nekontrolovateľných problémov a nešťastí (často vidieť v súčasnom svetovom dianí) a, ako symbol skrytého zla (tajomstva), ktoré radšej neotvárať.

Mytológia hovorí o prvej pozemskej žene Pandore, ktorú sdal tvoriť najvyšší boh Zeus ako súčasť rafinovanej pomsty ľudstvu za to, že im titán Prometeus ukradol a daroval oheň.

Bohovia ju obdarovali výnimočnými vlastnosťami: Afrodita jej dala krásu a pôvab, Hermes jej daroval rečnícke umenie, ale aj prefíkanosť a zvedavosť a Zeus , jej dal svadobný dar – uzavretú nádobu (skrinku). Zeus ju poslal na Zem k Prometeovmu bratovi Epimeteovi, ktorý sa do nej napriek varovaniam zamiloval a oženil sa s ňou. Pandora prísny zákaz nádobu otvárať, jej zvedavosť vyvolaná bohmi bola silnejšia. Keď skrinku pootvorila, vyleteli z nej na svet všetky dovtedy neznáme hrôzy, ktoré sužujú ľudstvo ( choroby a bolesť, závisť a nenávisť, starobu a smrť, vojny a hladomor).

Čo zostalo na dne? Zostala tam zakliata posledná vec - nádej (elpis).