Tí si však často uvedomia, že vlastne nevedia, od koho tovar nakúpili až vo chvíli, keď vzniknú problémy. Čo sú to anonymné e-shopy a prečo sa im vyhnúť?
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Na prvý pohlaď môže e-shop pôsobiť úplne seriózne. Dokonca svoje výrobky prezentuje ako rýdzo slovenskú produkciu a dopĺňa ich dojemným príbehom o tom, ako celý koncept obchodu vznikal. Všetko je podčiarknuté ilustračnými fotografiami, ktoré pôsobia profesionálne a nedávajú spotrebiteľovi dôvod pochybovať o solventnosti e-shopu. Navyše na stránke práve prebiehajú obrovské sezónne alebo dokonca likvidačné zľavy, takže ponuka vyzerá veľmi lákavo.
Aj takýto e-shop však môže byť obyčajný podvod, ktorý sa snaží pripraviť spotrebiteľov o peniaze. Prezentácia slovenskej výroby ani vysoké zľavy, samozrejme, neznamenajú, že sa e-shop snaží spotrebiteľov podviesť. Zároveň by sa ale spotrebitelia nemali spoliehať len na informácie, ktoré im prevádzkovateľ e-shopu sám zámerne zdôrazňuje. Háčik je väčšinou inde ako na úvodnej stránke. Čomu teda venovať pozornosť?
Kontakty, kontakty, kontakty
Ako prvé by si mal spotrebiteľ overiť, od koho nakupuje. V sekcii „O nás“ alebo „Kontakty“ by mal nájsť informácie, ako je obchodný názov, adresa sídla alebo prevádzky a pri slovenskom subjekte aj IČO. Ak namiesto týchto údajov narazí iba na online formulár alebo e-mailovú adresu, môže ísť o prvý varovný signál.
„Pokiaľ má spotrebiteľ k dispozícii iba elektronickú komunikáciu bez toho, aby vedel, kde sa nachádza fyzická adresa predajcu, výrazne sa tým znižuje jeho šanca na úspešnú reklamáciu alebo vrátenie tovaru. Navyše v prípade, že tovar vôbec nedorazí, nemá kam odoslať písomnosti, dokonca si ani nemôže byť istý, či nakupuje u slovenského alebo zahraničného predajcu,“ uvádza riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová. „Takéto e-shopy označujeme ako anonymné a v týchto prípadoch dôrazne odporúčame, aby si spotrebitelia na svoj nákup zvolili iný e-shop,“ dodáva Hekšová.
Ak spotrebiteľ tieto informácie nedohľadal, je čas nahliadnuť do obchodných podmienok. Tie by okrem iného nemali obsahovať ustanovenia, ktoré by akokoľvek skracovali jeho zákonné práva, napríklad že tovar zakúpený online je možné vrátiť iba do 5 dní namiesto 14 alebo že táto možnosť je úplne vylúčená. Hoci takéto ustanovenia nie sú platné, môžu byť ďalším signálom, že nejde o dôveryhodného predajcu.
Na čo zamerať pozornosť?
Ak sa spotrebiteľovi podarí získať vyššie zmienené informácie, ale stále si nie je istý, či je nákup na danom e-shope bezpečný, mal by sledovať aj ďalšie faktory. „Napríklad neštandardne vysoké zľavy, ktorých odpočet beží na výraznom časovači a nabáda k rýchlemu nákupu s tým, že zostáva posledných desať minút, nemusí tiež vzbudzovať dôveru. Zvlášť ak sa spotrebiteľ na stránku pozrie nasledujúci deň a zistí, že zľavy stále platia,“ upozorňuje ďalej Eduarda Hekšová.
Myslieť by mal spotrebiteľ aj na to, že rôzne certifikáty alebo ocenenie typu „e-shop roka“ nemusia mať žiadnu výpovednú hodnotu. Recenzie je tiež vždy lepšie hľadať na nezávislých recenzných portáloch ako veriť tým, ktoré si e-shop zverejňuje sám na svojom webe alebo sociálnych sieťach. Tam totiž môže negatívne príspevky ľahko odstrániť.
Spotrebitelia by si mali tiež vždy overiť, či sa e-shop nenachádza na zozname rizikových internetových obchodov Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Tovar nikde, kontakt nie je
Ako teda postupovať, ak spotrebiteľ tovar objednal, zaplatil, ale objednávka nikdy neprišla? „Najprv by mal kontaktovať predajcu akýmkoľvek dostupným spôsobom, napríklad e-mailom alebo správou na sociálnych sieťach. Predmetom oznámenia môže byť dodatočná lehota na plnenie, prípadne odstúpenie od zmluvy v rámci 14-dňovej lehoty. Pokiaľ predajca nedodá tovar ani v stanovenej dodatočnej lehote, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy,“ dopĺňa Eduarda Hekšová.
V prípade, že sú všetky pokusy o kontakt neúspešné a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť dohľadať predávajúceho alebo ho identifikovať, napríklad pretože e-shop už nie je dostupný na pôvodnej doméne, môže sa obrátiť na svoju banku a požiadať o chargeback. Aj keď banka nemá povinnosť peniaze automaticky vrátiť, pokiaľ spotrebiteľ predloží potrebné dokumenty, napríklad potvrdenie o objednávke, existuje šanca, že banka reklamáciu platby uzná a peniaze vráti. Ak ani táto možnosť nevedie k vyriešeniu situácie, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Políciu SR a podať trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu.
Zdroj foto: Freepik
