Na rozdiel od minulosti však dnešné akcie označované týmito spojeniami nemusia znamenať fyzickú likvidáciu osôb (napr. známa bartolomejská noc 90-tych rokov v slovenskom parlamente).
Bartolomejská noc ako dejinná udalosť: V noci na sviatok sv. Bartolomeja (z 23. na 24. augusta) roku 1572 došlo k masovému vraždeniu hugenotov (prívržencov Kalvínovho protestantského učenia vo Francúzsku). Odohralo sa predovšetkým v Paríži, ale aj na ďalších miestach Francúzska. Bolo vyústením náboženských a politických sporov hugenotov a katolíkov. Krviprelievanie bartolomejskej noci rozpútala Katarína Medicejská (francúzska kráľovna; 1519-1589) spolu s Guisovcami (katolíckym šľachtickým rodom) po svadbe svojej dcéry Margaréty z Valois a Henricha Navarrského, ktorá mala byť prejavom zmierenia hugenotov a katolíkov. Ako to už ale v ľudskej spoločnosti chodí, stal sa pravý opak a daná svadba vošla do dejín ako krvavá svadba.
Noc dlhých nožov ako dejinná udalosť: 30. júna 1934 dal Adolf Hitler (po dohode s blízkymi spolupracovníkmi) zlikvidovať početnú skupinu vedúcich činiteľov NSDAP (Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany) - t.j. stúpencov strany, na čele ktorej stál.
Krištáľová noc ako dejinná udalosť: Z 9. na 10. novembra 1938 bol na podnet Josefa Goebbelsa zorganizovaný antisemitský pogrom. Zámienkou bol atentát židovského občana na nemeckého radcu v Paríži. Príslušníci SA (úderného ozbrojeného oddielu NSDAP) a SS (ochranného ozbrojeného oddielu NSDAP) pod vedením Hermanna Göringa zaútočili (bez uniforiem, v civilnom oblečení) na židovské obchody, byty, synagógy, školy atď. - budovy vykradli a zdemolovali, niekoľko desiatok ľudí zabili a tisícky Židov odvliekli do koncentračného tábora. Pomenovanie tejto noci ako krištáľová bolo u fašistických pohlavárov pravdepodobne spojené s predstavou "očistenia". Bol to začiatok ďalších brutálnych protižidovských opatrení.
