Viete, ako sa zmenili obydlia Slovákov za posledných sto rokov?

Usporiadanie domácnosti či vzhľad nábytku zvyčajne považujeme za samozrejmosť a príliš sa nad nimi nepozastavujeme. Pritom však veľa vecí, ktoré denne používame, pred sto rokmi ešte vôbec neexistovali. Ako bývali naši predkovia, ako udržovali v domoch teplo a ako ich chránili pred ostrým slnkom?

viete_1100x700

Vráťte sa s nami v čase a zistite, ako sa zmenilo bývanie za sto rokov.

Honosné sídla verzus funkčné bývanie

Najmarkantnejšie sa zmenila priemerná rozloha obydlí. Kým v medzivojnovom období mnoho rodín vlastnilo domy na vidieku, secesné byty alebo minimalistické mestské vilky, obdobie socializmu sa nieslo v znamení panelových bytov a typizovaných domov. Napríklad ešte dnes sa stretávame aj na Slovensku s domami „šumperákmi“.

V deväťdesiatych rokoch sa po niekoľkých rokoch útlmu výstavba opäť rozbehla. Mnoho ľudí odrazu chcelo ukázať, že na bývanie má, a okolo väčších miest tak začali vyrastať honosné sídla. Rozloha domov sa v tom čase často pohybovala medzi 200 až 300 m2. Túžba stavať veľké domy na veľkých pozemkoch však postupne slabla. Ľudia namiesto pompéznosti uprednostňujú skôr praktickosť a funkčnosť a luxus si doprajú v podobe kvalitného vybavenia a využitia najmodernejších technológií.

Od machu k minerálnej vate

S príchodom chladných dní dnes majitelia bytov a domov jednoducho zapnú kotol a pustia kúrenie. Tepelným stratám potom obvykle predchádza dômyselné zateplenie. Nejde však o výmysel posledných rokov. Kedysi ľudia na zateplenie používali predovšetkým prírodné materiály. Štrbiny sa tak upchávali machom, steny sa izolovali pomocou drevovláknitých dosiek a škáry okolo okien či dverí sa utesňovali pomocou handier. V prvej polovici 20. storočia však spolu s nástupom chemického priemyslu prišiel aj polystyrén. V 50. rokoch potom svetlo sveta uzreli prvé polystyrénové izolačné dosky a o dvadsať rokov neskôr sa začala využívať aj minerálna vata.

Na izoláciu a zateplenie miestností v minulosti slúžili aj ťažké závesy. Ľudia totiž zistili, že tie vedia dobre brániť nielen prenikaniu svetla, ale aj prefukovaniu okien. Kým Európa prešla postupne od závesov k žalúziám, v Amerike slávili od začiatku 19. storočia úspech rolety navíjajúce látku na hriadeľ. Obľube sa tešia oba vynálezy dodnes, pretože si uchovali svoje tepelno-regulačné vlastnosti. „Dnešné rolety veľmi dobre obmedzujú úniky tepla, vďaka čomu dokážu v zimných mesiacoch znížiť náklady na vykurovanie až o 10 %. V lete má exteriérová tieniaca technika zase vplyv na zníženie nákladov pri klimatizovaní administratívnych budov, rodinných domov či bytov,“ potvrdzuje Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá ponúka široký sortiment vonkajších žalúzií a roliet.

Centrom rodinného života bola kuchyňa

Zísť sa dnes s celou rodinou pri jednom stole je skôr vzácnosť. Pred sto rokmi však práve kuchyňa a jedáleň zvyčajne tvorili stredobod domu. Okrem toho, že mnoho žien zostávalo v domácnosti a na sporáku sa vždy našlo niečo pod zub, bývala to aj najteplejšia miestnosť. Vidiecke domy využívali pec na varenie i kúrenie. Pootvorené dvierka navyše dokázali miestnosť osvetliť, a tak sa okolo pece odohrávala väčšina rodinného života. Sporák sa v domácnostiach začal objavovať až v 19. storočí, hoci vtedy ešte fungoval na tuhé palivá. Veľkými zmenami prešli kuchyne až po 2. svetovej vojne.

Vďaka postupnej plynofikácii a elektrifikácii domácností sa do výbavy gazdiniek dostali spotrebiče ako chladnička, umývačka či mikrovlnná rúra. V našich končinách sme si na mnohé výdobytky museli počkať až do 90. rokov dvadsiateho storočia a otvorenie československých hraníc. Trendom posledných rokov je čistota priestoru, samozrejme pri zachovaní funkčnosti. Porcelán po starej mame tak dnes väčšina domácností skrýva za dvierkami skriniek a obrus slúži len vo sviatočných chvíľach.

Budúcnosť v znamení inteligentných technológií

V posledných rokoch aj na Slovensku prudko stúpa počet takzvaných inteligentných domácností. Automatizácia niektorých úkonov totiž zvyšuje komfort a bezpečie obyvateľov a dokáže aj citeľne znižovať náklady. Kým naši predkovia boli do zavedenia elektriny odkázaní na svetlá sviečok a petrolejových lámp, dnes možno nastaviť osvetlenie už cestou z práce. Môžete zvoliť nielen čas, keď sa má v dome či byte rozsvietiť, ale aj farbu a intenzitu svetla. Na prvý pohľad možno zbytočnú vec oceníte v momente, keď nebudete musieť chodiť do detskej izby večer zhasínať a zvyšovať tak šancu, že sa dieťa opäť prebudí.

Rovnako ľahko môžete vytvoriť pocit, že ste doma, hoci sa práve nachádzate na druhej strane zemegule. A do svietiacich domácností si trúfne len máloktorý zlodej. Inteligentné domácnosti dokážu významne ušetriť tiež vďaka neustálemu vyhodnocovaniu situácie a automatickej regulácii kúrenia aj vody. „Okrem úspory a pohodlia ponúka prepojenie so smartfónmi či počítačom dodatočný stupeň zabezpečenia. Ľahko môžete monitorovať pohyb v dome, zavrieť na diaľku garážové vráta, nastaviť stupeň vyklopenia okien alebo zatiahnuť predokenné rolety pri búrke,“ dodáva Petr Přichystal. Zároveň však odporúča sa pri budovaní inteligentnej domácnosti uistiť, že sú zariadenia rôznych výrobcov vzájomne kompatibilné a môžu dohromady spoľahlivo fungovať.

foto2_lomax

Zdroj foto: Martin Svoboda (LESENSKY.CZ)

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.