Na začiatku feudalizmu bol najslobodnejším panovník, ktorý v neskoršom storočí strácal svoje absolutistické postavenie, tzv. lénnou politikou, pri ktorej rozdával či predával pôdu šľachte. Šľachta musela zložiť tzv. lénnu prísahu vernosti, ktorú príliš nedodržiavala a neskôr sa panovník stával od nich závislý.
Slobodní
Vyššia šľachta
Oligarchovia, ktorí ovládali rozsiahle pozemky sa podieľali na správe a vládnutí štátu. Absolútnu slobodu a moc nad poddanými mala práve oligarchia a panovník. Svojou neobmedzenou mocou ovládali celú svetskú spoločnosť.
K vyššej šľachte patrili aj príslušníci vysokej cirkevnej hierarchie (preláti), ktorí vlastnili arcibiskupstvá, biskupstvá, prepoštstvá, kapituly a kláštory.
Nižšia šľachta
Príslušníkmi nižšej šľachty boli rytieri a zemani, ktorých vplyv na správu zeme bol minimálny priam žiadny, čo vyplývalo z ich majetku. Ich povinnosťou bola služba vo vojsku panovníka či iného feudála, alebo služba za žold, pretože ich majetky ich neuživili. Nižšia šľachta vlastnila menšie množstvo pôdy aj poddaných a postupne sa pre transformovala na bohatých slobodných sedliakov.
Bohatí sedliaci, boli slobodnými roľníkmi, právne nezávislými od nikoho, na rozdiel od poddaných. Zväčša mali rôzne povinnosti pri obrane zeme, platili dane a boli zbavení robôt.
Mestá
Rozvojom stredovekých miest, vznikla nová vrstva obyvateľstva – mešťanov. Mešťania boli slobodní obyvatelia, ktorí nevlastnili rozsiahle pozemky, ale podľa množstva majetku sa rozdeľovali na dve majetkové skupiny. Patriciát tvorila bohatá vrstva mešťanov, ktorí vlastnili domy, živnosti a zároveň sa podieľali na riadení mestskej správy. Väčšinu v meste, však tvorilo menej majetné meštianstvo – remeselníkov. Najchudobnejšiu vrstvu tvorila mestská chudoba, bezdomovci a nájomní robotníci.
Cudzinci
Medzi nich patrili bohatí kupci, zahraniční poradcovia a Židia. Postavením v spoločnosti boli na úrovni patriciátu a bohatých remeselníkov a však s vlastnými právnymi predpismi a pod ochranou kráľa.
Neslobodní
Medzi najrozšírenejšiu skupinu patrili neslobodní roľníci, ktorí museli mať prenajatú pôdu od panovníka či šľachty. Za prenájom platili vysoké dane, nemali žiadne práva a sami boli majetkom svojho pána. Z cudzincov medzi túto skupinu neslobodných/bezprávnych patrili aj zajatci z bojov.
