Americké, priamo hollywoodske, alebo len zahraničné filmové štáby sa u nás ocitnú aj pre pár minútové scény. Slovensko je pre nich zaujímavé a mohlo by byť ešte zaujímavejšie. Na to, kde všade sa mohli objaviť filmári a najmä aké zaujímavé filmové miesta máme na Slovensku, upozorňuje knižná novinka Filmové miesta z vydavateľstva Dajama, od špecialistu na cestovný ruch Tomáša Galierika. Kniha, ktorá poteší predovšetkým filmového diváka a lovca zážitkov, prechádza po Slovensku a identifikuje scény, budovy, ulice, miesta aj vďaka mapám a pátra po spojitostiach. Aj vďaka rozprávaniu filmárov, hercov a komparzu. Do knihy prispeli informáciami aj múzeá a ľudia, ktorí filmovanie zažili na vlastnej koži. Prináša pohľad na lokality, ktoré zo spojitosti s filmom ťažia, alebo naopak zostáva tajomstvom ich vzťah k filmu a s ním spojené zaujímavosti.
Slovenský aj zahraničný film
Slovensko zaujalo filmových tvorcov už nemálo krát. Dokonca by sa dalo povedať, že by mohlo zaujať ešte viac, ak by našlo správnu podporu v štátnej podpore. To sa deje najmä v posledných rokoch, keď si čoraz viac úradníci pri stole uvedomujú, že prílev filmárskej aktivity prináša rozsiahle, hoci len dočasné, pracovné príležitosti a tiež mimoriadny prílev kapitálu. Pochopiť to mohli vtedy, keď americkí filmári prišli nakrúcať akčný film Mierotvorca (Peacemaker, 1997) s Georgom Clooneym a Nicole Kidman, alebo pri Dračom srdci v roku 1992. Prípadne vtedy, keď film Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Line, 2001) dokázali hollywoodski filmári so známymi hercami nakrútiť z veľkej časti len na Slovensku. A to aj napriek tomu, že sa dej vôbec na Slovensku neodohrával.
Slovensko zaujíma filmárov neustále. Neustále ich zaujímame pre krásne prírodné scenérie, hrady a zámky, či dokonca jaskyne a rôzne architektonické ojedinelosti. Napríklad Jennifer Lawrence, oscarová herečka známa zo série Hunger Games, nakrúcala v Petržalke a v budove Slovenského rozhlasu akčný triler Červená volavka (Red Sparrow, 2018). Obrátená pyramída, slávna budova v centre Bratislavy, predstavovala architektúru Sovietskeho zväzu. Popradské letisko zaujalo autorov hororu Krvavo červené nebo (Blood Red Sky, 2020) a diaľnica na severnej D3 zase autorov seriálu Tom Clancy´s Jack Ryan. Pritom ako domáca krajina sme miestom nakrúcania primárne domáceho filmu. Bojnický zámok, Oravský hrad, alebo Červený Kameň by dokázali rozprávať mnoho filmárskych príbehov. Veľa z nich nachádza priestor v spomínanej knižnej novinke Filmové miesta.
Slovenské hrady sú jednoducho výnimočné
Keď americkí filmári chcú nakrúcať stredoveký film, potrebujú rozsiahle kulisy. Alebo siahnu po európskych hradoch. Zvyšok je už len problémom logistiky a spolupráce. Na Spišskom hrade sa už nakrúcali rôzne filmy, americké, aj britské. Oravský hrad je slávnym hradom Upíra Nosferatu (1922), ale tiež Draculu (2019). Výrazný priestor získal v Adamovi Šangalovi (1972), ale aj v Kráľovi drozdia brada (1984). Novšia rozprávka Láska na vlásku (2014) so Samom Spišákom a Celeste Buckingham sa mohla spoľahnúť na interiér a exteriér Oravského hradu. No Bojnický zámok zaujal ešte viac. Siahli po ňom filmári rôznych filmov a rozprávok. Vznikala tu aj prvá hraná rozprávka na Slovensku s Františkom Dibarborom Pán a hvezdár (1959). Po Bojnickom zámku sa prechádzala aj zlá čierna kráľovná v druhej rozprávke o princeznej Fantaghiró, exmanželka filmového Ramba, Brigitte Nielsen. Kniha Filmové miesta popisuje aj v tomto prípade niekoľko zaujímavostí.
Hradov, ktoré sa mihli v rôznych úlohách a filmoch, máme ešte viacero. Veď napríklad taký Devínsky hrad sa objavil aj v americkom fantasy filme Kull Dobyvateľ, ktorý patrí pod sériu Barbar Conan. Strečno zaujalo nemeckých autorov posledného sfilmovania príbehu o Siegfriedovi aj autorov Dračieho srdca. Na Červený Kameň a jeho filmovú históriu však nemá asi žiaden film. Rozsiahly zoznam toho, čo všetko dokázali filmári z rôznych kútov sveta nakrútiť v exteriéri a interiéri, prevažne v pivničných priestoroch, sa nevyrovná žiadnej inej lokalite na Slovensku.
Lokalít je však oveľa viac
Významným miestom zostávajú rezervácie ľudovej architektúry, aj Slovenský raj a Tomášovský výhľad. A to nie len pre propagačné videá, ale hlavne pre domácu tvorbu. Vari neexistuje návštevník Jahodníckych hájov a martinského Múzea slovenskej dediny, ktorý by nerozoznal dom zo slávnej Perinbaby (1985). Múzeum Oravskej dediny v Zuberci je scénou filmov pre československý film, taliansky, aj film novodobý. Nakrúcali v ňom aj scény pre filmovú novinku Správa (2021) Petra Bebjaka. Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke bolo scénou pre Legendu o Lietajúcom Cypriánovi (2010), český film Želary (2003) aj Jakubiskov Pehavý Max a strašidlá (1987).
Skanzen Vychylovka
Kniha Filmové miesta svojho čitateľa sprevádza od predstavenia slovenského filmu a jeho histórie, cez jednotlivé miesta, mestá, obce a objekty na mape Slovenska. Začína Bratislavou, ktorá sa prekvapivo objavuje aj vo filmoch, kde o nej neexistuje žiadna zmienka. Kniha mimo film uvádza aj nemálo seriálov a niekoľko videoklipov. Tých aktuálnych, aj dávno zabudnutých. Nakrúcaných v hlavnom meste, alebo na miestach roztrúsených po Slovensku a okolitých krajinách.
Kniha upriamuje pozornosť na druh turizmu, ktorý bol dosiaľ prehliadaný. Pritom vo svete má filmový turizmus mimoriadny význam. Slávna thajská pláž na ostrove Phi Phi Lee z filmu Pláž by o tom vedela hovoriť. Podobne ako lokality na britských ostrovoch známe z novších filmov série Hviezdne vojny a Hry o tróny. Čo taký New York, v ktorom je slávne filmové miesto doslova na každom kroku? Koľkí návštevníci zamieria do Chorvátska kvôli Winnetuovi a ani sa neokúpu v mori? Na Slovensku máme filmových miest mnoho, len je ich nutné objaviť. Spoznať ich môže ktokoľvek odteraz aj vďaka knihe Filmové miesta.
Autor foto: Zuberec I, Rado Bahna, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2492897
