Plešivecká planina v Slovenskom Kraseneďaleko Rožňavy (dlhá 11 m a široká 5 km) je zo všetkých strán ostro ohraničená strmými stenami. Prevýšenie oproti okoliu predstavuje približne 400 m.
Na Plešiveckú planinu vedie päť značkových chodníkov. "Modrý chodník" začína v Štítniku a vedie strmým chodníkom na severný koniec planiny; potom smeruje na juh, kde sa pripája k asfaltovej ceste vedúcej do Plešivca.
Na planinu sa však dá vystúpiť aj zo severovýchodu: a to od Rakovnice po zelenej značke. Smeruje k 721 metrov vysokému Veľkému vrchu (najvyšší je vrch Štít - 851 m) a po dvoch kilometroch sa pripája k modrej značke (na mieste, kde sa končí výstup od Štítnika).
Plešiveckou planinou vedie aj žltá značka, ktorá sa začína v Kružnej, po východnom svahu stúpa k Veľkému vrchu, pokračuje lúkami na juh a juhovýchodnou stranou smeruje k obci Slavec.
Najkrajšiou časťou Plešiveckej planiny sú lúky v jej severnej časti. Južná časť je zalesnená a má množstvo priepastí. Odporúčame vyraziť zo Štítnika po modrej značke, na planine pokračovať po zelenej značke a potom sa napojiť na žltú značku, ktorá ide cez lúky.Keď sa žltá značka začne ponárať do lesa, treba odbočiť a kráčať rovno na západ k najkrajšej vyhliadke nad západnou stenou planiny (500 m nad Kunovou Teplicou). Tí odvážnejší môžu do dediny zostúpiť direttisimou - treba však mať k dispozícii GPS, t.j. prístroj na orientáciu - v opačnom prípade je nutné vrátiť sa na modrú značku a smerovať do Plešivca.
Pozor! Na mape Plešiveckej planiny sú priepasti síce vyznačené, často však nepresne a hľadajú sa pomerne ťažko. Niektoré priepasti sú ohradené, ako napríklad Zvonivá jama (široká 5 m, na dno dopadajúci kameň potrebuje 3-4 sekundy), ale väčšina priepastí sa objavuje nečakane, dokonca i priamo vedľa chodníka.
Plešivecká planina v číslach:Nachádza sa tu vyše 150 jaskýň na viac ako 50 km2 a viac ako 800 závrtov. V útrobách jaskyne Zvonivá jama speleológovia objavili obrovský dóm, s 10 metrovými vysokými stalagmitmi. Stĺp strachu je z nich najvyšší meria 26 metrov.
