Zdroj foto: Freepik
Halloween, ktorý sa často spája s Amerikou kvôli jeho rozšírenej popularite a komercializácii, nie je ani zďaleka americkým objavom. Jeho korene siahajú hlboko do minulosti a sledujú fascinujúcu históriu, ktorá sa tiahne naprieč celým svetom.
Teda, s každou krajinou a kultúrou, ktorej sa Halloween dotýka, získava jedinečnú príchuť a charakteristické črty, čím sa do tohto sviatku vtláča bohatá zmes tradícií, folklóru a strašidelnej zábavy. Pozrite sa spolu s nami na odlišné zvyky a tradície, ktoré sa líšia od krajiny ku krajine.
Írsko: Rodisko Halloweenu
Na smaragdovom ostrove Írska má Halloween svoje najstaršie korene. Tento sviatok, známy pod miestnym názvom Samhain, je hlboko zakorenený v bohatej írskej histórii. Pôvod Halloweenu sa datuje viac ako 2 000 rokov dozadu a siaha až ku keltským zvyklostiam tejto krajiny.
Jednou z najznámejších tradícií Samhainu bolo zapaľovanie ohňov. Tieto šľahajúce plamene mali dvojaký účel: vrhali teplé svetlo do krajiny a odháňali zlých duchov, ktorí mohli prejsť z druhej strany. Pri praskajúcich ohňoch sa schádzali ľudia, aby oslavovali, tancovali a vymieňali si príbehy dlho do noci. Žiara ohňa bola svetlom nádeje, ktoré odháňalo prichádzajúcu temnotu zimy.
V Írsku sa pri praskajúcich ohňoch schádzali ľudia, aby oslavovali, tancovali a vymieňali si príbehy dlho do noci. Keď sa zotmelo a vzduch sa ochladil, ľudia sa venovali ďalšiemu starému zvyku, a to oberaniu jabĺk z kade. Táto hravá, ale zároveň strašidelná hra spočívala v tom, že sa pokúšali vytrhnúť jablká plávajúce v kadi s vodou len pomocou zubov. Verilo sa, že ten, kto sa prvý zahryzne do jablka, sa ožení. Táto tradícia pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes.
Pravdepodobne jedným z najviac unikátnych aspektov Samhainu bolo vyrezávanie repy do lampiónov, ktoré sa podobali moderným vyrezávaným tekviciam. Tieto strašidelné lampióny mali predstavovať tváre duchov a mali ich sprevádzať na ich ceste. Každá zložito vyrezávaná repa rozprávala príbeh, osvetľovala tmu mihotavým svetlom sviečok a dodávala slávnosti mrazivú atmosféru.
Festival Obon, Día de los Muertos a Teng Chieh, foto: P/ixabay
Mexiko: Día de los Muertos
V Mexiku je Deň mŕtvych alebo Día de los Muertos v centre pozornosti približne v rovnakom čase ako Halloween. Tento pestrý a farebný sviatok je radostnou spomienkou na zosnulých blízkych. Rodiny vytvárajú komplikované ofrendy (oltáre) zdobené bahniatkami, cukrovými lebkami a obľúbenými jedlami a nápojmi zosnulých. Súčasťou tejto jedinečnej a hrejivej tradície sú sprievody, maľovanie lebiek na tvár a príbehy o zosnulých.
Ľudia sa prezliekajú za „calacas“ alebo kostlivcov, často si obliekajú zdobené a farebné kostýmy a tancujú na uliciach. Tieto sprievody sú živou a radostnou udalosťou, ktorá spája komunity pri oslave života.
Zároveň je to kulinárska cesta spomienkami, keď rodiny s láskou pripravujú a zdieľajú jedlá, na ktorých si ich blízki pochutnávali počas svojho života. Vôňa tamales, pan de muerto a atole napĺňa vzduch a vytvára lákavú a upokojujúcu atmosféru, ktorá symbolizuje spojenie medzi živými a zosnulými.
Čína: Teng Chieh
Halloween je v Číne známy ako Teng Chieh alebo „Festival lampiónov“. Oslavuje sa 15. deň 7. lunárneho mesiaca a jeho podstatou je zapaľovanie lampiónov, ktoré majú viesť duchov zosnulých späť do posmrtného života. Rodiny zapaľujú lampióny, zdobia svoje domy tekvicami a pripravujú rôzne jedlá ako obety.
Okrem lampiónov sa domy menia na ozdoby z tekvíc. Tento jedinečný prvok dodáva pocit spojitosti s obdobím zberu úrody a tekvice slúžia ako ochranné amulety, ktoré chránia pred zlými duchmi a negatívnymi javmi. V týchto vyzdobených priestoroch si rodiny vytvárajú vlastné ofrendy, ktoré sú síce jednoduchšie ako ofrendy na Día de los Muertos v Mexiku, ale obsahujú ovocie, ryžu a rôzne potraviny.
Podstata Teng Chieh presahuje rámec fyzických rituálov, čím sa viac približuje k slovenskému sviatku Všetkých svätých. Je to chvíľa na vzdanie hlbokej úcty predkom a spomienka na tých, ktorí odišli do posmrtného života. Je to duchovné a emocionálne spojenie s minulosťou, ktoré zdôrazňuje význam dedičstva a rodinných väzieb.
Japonsko: Festival Obon
Japonský festival Obon síce takisto nie je oslavou Halloweenu v západnom zmysle slova, ale nesie sa v podobnom duchu, ako je uctievanie mŕtvych. Počas tohto podujatia uprostred leta japonské rodiny vítajú duchov svojich predkov späť vo svojich domovoch pomocou lampiónov a návštevou hrobov predkov.
Základom festivalu Obon sú lampióny, ktoré slúžia ako vodiace majáky na privítanie duchov zosnulých späť do ich pozemských domovov. Tieto lampióny sa často vystavujú na domácich oltároch a dodávajú obytným priestorom jemnú, upokojujúcu žiaru.
Spojenie sa však doma nekončí. Rodiny sa vydávajú k hrobom predkov, kde s láskou opatrujú miesta posledného odpočinku svojich predkov. Náhrobné kamene sú starostlivo vyčistené a ozdobené čerstvými kvetmi, čo je prejavom úcty a hmatateľným spojením medzi generáciami. Je to slávnostná, ale úprimná púť, ktorá posilňuje puto medzi živými a mŕtvymi.
Jedným z najpútavejších aspektov festivalu Obon je tradičný tanec známy ako Bon Odori. Komunity sa stretávajú počas teplých letných večerov, aby predviedli tieto ladné, rytmické tance. Tanečníci oblečení v tradičných odevoch yukata sa pohybujú v choreografiách za sprievodu melódií bubnov taiko a iných tradičných nástrojov. Tieto tance sú formou spoločného prejavu, kolektívnym gestom úcty k zosnulým a oslavou ich trvalej prítomnosti v živote ich potomkov.
Škótske Guising a Souling
V Škótsku sa Halloween oslavuje podľa starodávnych tradícií „guising“ a „souling“. Guising zahŕňa obliekanie sa do kostýmov, chodenie od dverí k dverám, predvádzanie trikov a prijímanie sladkostí, podobne ako v súčasnosti koledovanie. Souling je zvyk, pri ktorom deti chodia od domu k domu, spievajú piesne a na oplátku dostávajú „soul cakes“.
