Obr: Blesky pútajú ľudskú pozornosť od nepamäti. Sú fascinujúce a nebezpečné zároveň. Zdroj: Shutterstock
Čo je blesk?
Blesk by sa dal považovať za najviditeľnejší prejav atmosférickej elektriny. Blesky nám dokážu na oblohe sprostredkovať veľkolepé predstavenia a bývajú tak aj predmetom záujmu nejedného fotoobjektívu. Zároveň však v sebe skrývajú značný ničivý potenciál, aj keď iba lokálneho charakteru. Jedným z najvýznamnejších prejavov všeobecného povedomia o ničivosti bleskov je prítomnosť hromozvodov (bleskozvodov) na streche každého domu. Z jazykového hľadiska je zaujímavé, že v slovenčine sa častejšie používa pomenovanie hromozvod a nie bleskozvod – hoci by označenie bleskozvod bolo omnoho presnejšie.
Blesk by sa dal popísať ako silný elektrostatický výboj, ktorý je produkovaný počas búrky. Môže sa tak diať či už v rámci búrkového oblaku, alebo aj medzi búrkovým oblakom a povrchom zeme. Elektrický výboj rýchlo zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa následkom toho okamžite rozpína a táto expanzia sa akusticky prejaví zvukom hromu.
Vďaka vysokému obsahu dusíka v zemskej atmosfére nadobúdajú blesky modrobiele sfarbenie. Pokiaľ blesk udrie do nejakej horniny na zemskom povrchu, pretaví ju a metamorfuje do horniny s názvom fulgurit.
Pre zaujímavosť uveďme, že čisto štatisticky by do priemernej budovy blesk udrel s pravdepodobnosťou raz za 800 rokov, ale napríklad do stavby, akou je Eiffelova veža, udrie v priemere 10-krát ročne.
Ako však funguje detekcia bleskov a aký je jej princíp?
Hlavný fakt je, že bleskový výboj generuje elektromagnetické pole, ktoré sa ako vlny šíri z miesta vzniku do okolia rýchlosťou svetla. Najintenzívnejšia oblasť takého elektromagnetického žiarenia sa pohybuje v intervale od 5 do 10 kHz. Spätné výboje pri blesku, ktorý udrie z oblaku na zemský povrch, potom emitujú späť silnú nízkofrekvenčnú radiáciu. Hlavný výboj a tiež výboje v rámci búrkových oblakov sú zdrojom signálov s veľmi nízkou frekvenciou. A práve tieto princípy využívajú detekčné systémy radarov bleskov.
Náš Bleskradar
Na našom Bleskradare môžete sledovať naživo blesky po celom svete, ktoré boli detegované v posledných 15 minútach. Na mape sa objavia ako jasne žlté body, ktorých konkrétny symbol sa mierne líši v závislosti od veku blesku:
- tie najaktuálnejšie blesky majú červené prstencové ohraničenie a navyše graficky vysielajú sústredné biele kruhy, ktoré symbolizujú bezprostredný akustický prejav blesku – hrom,
- najstaršie blesky, ktoré sa vyskytli pred maximálne 15 minútami, sú označené jasne žltými bodmi. Vďaka tejto časovej diferenciácii jednotlivých bleskov je možné spoľahlivo pozorovať dráhu daného búrkového systému.
Búrky a blesky na Meteoradare v aplikácii Počasie & Radar
Pozorný používateľ našej aplikácie si však iste kladie otázku, aký je rozdiel v znázornení bleskov na novom Bleskradare a bleskov počas búrky na našom Meteoradare, kde ich môžeme pozorovať už niekoľko rokov.
Rozdiel je v tom, že Meteoradar zobrazuje pomocou žltých alebo oranžových bodiek kombináciu viacerých bleskov naraz z okolia aj niekoľko sto metrov. Ich pomer závisí od toho, koľko bleskových výbojov bolo registrovaných v zobrazenom čase a zobrazenie si môžeme v čase posúvať dopredu alebo aj spätne v archíve. Nový Bleskradar funguje ako interaktívna mapa na skúmanie aktuálnych výbojov bleskov na celom svete. Pretože zobrazuje iba blesky v takmer reálnom čase, nie je tu k dispozícii možnosť posunu animácie dopredu, ani archív ich zobrazenia.
Pokiaľ chcete sledovať výskyt bleskov a búrok naživo, odporúčame skúsiť náš nový Bleskaradar v bezplatnej aplikácii Počasie & Radar, ktorá je k dispozícii pre Android i iOS.
