Dôvodov bolo viac - jedným z nich bola skutočnosť, že rímsky cisár Aurelius (v rokoch 270 - 275) stanovil 25. december za deň neprekonateľného boha slnka a kresťania, v snahe vytvoriť tomuto kultu protiklad, zaviedli slávnosť narodenia "Slnka spravodlivosti" - Ježiša Krista. 25. december je teda dňom Božieho narodenia.
24. december má na Slovensku niekoľko názvov: najrozšírenejšie je označenie Štedrý deň (nielen kvôli darčekom, ale hlavne kvôli bohatému stolu), na východnom a čiastočne na strednom Slovensku sa používa názov Vigílija alebo Vilija (znamená predvečer sviatku, ktorým sa, podľa starokresťanskej tradície, začínala oslava každého sviatku; neskoršie liturgické úpravy však zachovali túto tradíciu iba v spojení s Božím narodením), na strednom Slovensku hlavne v evanjelických oblastiach sa používa aj názov Dohviezdny večer a v maďarských oblastiach označenie Kračún (pravdepodobne je odvodené od latinského creatio - narodenie).
Polnočné omše majú svoj pôvod v nočných vigíliach, ktoré pôvodne predchádzali všetky významné kresťanské sviatky. Vianočné sviatky začínajú 25.decembra (1. sviatok vianočný), 26. decembra sa oslavuje sviatok sv. Štefana (2. sviatok vianočný).
1. január, t.j. Nový rok je zároveň sviatkom Bohorodičky Panny Márie (verí sa, že na Nový rok sa nesmie variť hydina, lebo by odletelo šťastie; zvykne sa konzumovať "symbol blahobytu", t.j. bravčové mäso; ďalšou rozšírenou poverou je tvrdenie, že ako sa kto správa v tento deň, tak sa bude správať po celý rok).
6. január je sviatkom Zjavenia Pána (ľudovo nazývaný "Traja králi" - podľa troch mágov, čiže perzských kňazov, ktorí prekonali veľký kus namáhavej cesty, aby sa mohli pokloniť novonarodenému Božiemu Synovi). Sviatkom Krst Krista Pána, ktorý sa slávi prvú nedeľu po sviatku Zjavenia Pána, sa končia vianočné sviatky.
Zvyky a tradície
Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc sú koledy a jasličky. Sv. František z Assisi, postavil prvý betlehem v Grecciu roku 1223. Na Slovensku boli prvé betlehemy vyrobené v 13. storočí a o ich tradíciu sa zaslúžili františkáni. Neskôr, od 15. storočia sa betlehemy so sochami malého Ježiška, Márie a Jozefa čoraz viac objavujú na námestiach so živými hercami, ktorí predvádzajú vianočné tajomstvá a záhady. Popri františkánskom ráde, od 16. storočia rozširovali betlehemskú tradíciu aj jezuiti.
Drevené sochy majú v tomto období veľkosť ľudí a herci predvádzajú výjavy narodenia Krista a klaňania sa Troch kráľov. Počas Rakúsko – uhorskej monarchie, za vlády cisára Jozefa II., bola zakázaná prílišná okázalosť betlehemov v kostoloch. Pospolité obyvateľstvo si začalo preto robiť malé jasličky vo svojich príbytkoch.
Pravoslávne Vianoce
Vianoce sa v pravosláví začínajú sláviť až 6. a 7. januára na sviatok Zjavenia Pána čiže Epifanie. Staré Rusko a bývalý Sovietsky zväz, priveľmi vplývalo na kresťanské tradície a vykonávanie ich obradov. Vznikom Sovietského zväzu v roku 1918 došlo k oficiálnemu zákazu slávenia Vianoc, následkom čoho množstvo tradícii upadlo do zabudnutia. V súčasnosti sú oficiálne oslavy spojené skôr s Novým Rokom a Dedom Mrázom.
