Romantické manželstvo
patrí k mladosti. Mladí ľudia bez životných skúseností sú presvedčení, že to, čo k sebe cítia, je výnimočné a "navždy". Aj keď sa väčšina z nich s ideálnym modelom manželstva v praxi nikdy nestretla, podliehajú mýtu "šťastného manželstva", mysliac si, že to znamená trvalú telesnú príťažlivosť a zaujatie tým druhým. Platí priama úmera: čím je manželstvo romantickejšie, tým väčšie nebezpečenstvo mu hrozí. Prvé nedorozumenia, hádky, rozdielne predstavy o spoločnom živote a rozpady ilúzií spôsobujú veľké otrasy, za ktorými nasleduje prehlbujúce sa rozčarovanie a veľmi často koniec vzťahu. Len máločo dokáže manželstvo tak rýchlo zničiť ako absencia realizmu.
Realistické manželstvo
má oveľa väčšiu šancu na úspech, hoci spoločnosť sa na realistické úvahy a opatrenia pred vstupom do manželstva pozerá (z falošnej sentimentality) cez prsty. Racionálna voľba partnera však neznamená automaticky vypočítavosť. Realisti vedia, že spolužitie dvoch ľudí nie je jednoduchá vec, že vyžaduje určité úsilie, že prináša krízy a tak ďalej. Výhodou realistického manželstva je, že bežné spory a nedorozumenia sa nevnímajú ako niečo osudové a neriešiteľné či ako zlyhanie, ale ako normálna situácia, ktorú možno zvládnuť. Prevažná väčšina realistických manželstiev pretrvá.
Harmonické manželstvo
je niečo, čo sa ťažko definuje; hoci mnoho ľudí si myslí presný opak a s definíciou sú hotoví raz-dva - utópia. Pod harmóniou v manželstve si, samozrejme, každý predstavuje niečo iné. V podstate však platí, že harmonické manželstvo vyžaduje dvoch vyspelých jedincov, ktorí vedia čo chcú, majú podobné životné hodnoty a postoje, cítia k sebe primeraný rešpekt, sú schopní robiť kompromisy (bez ktorých nijaký vzťah na svete nefunguje), a keď treba, vedia byť toleratní, veľkorysí a trpezliví. Spory a hádky sa v takomto manželstve neriešia nekonečnými výčitkami a rebelujúcim mlčaním, ale obojstrannou snahou nájsť riešenie.
Harmonické manželstvo môže v optimálnom prípade prerásť až do stavu "skutočnej intimity", to jest maximálneho súladu a porozumenia. Znamená to, že partneri k sebe prechovávajú veľkú dôveru, sú si vzájomnou oporou v najrozmanitejších situáciách a prakticky neexistujú okolnosti, v rámci ktorých by boli pre seba stresujúcim faktorom. Hoci to znie až idealisticky, nájdu sa aj také manželské dvojice. Zvyčajne disponujú zmyslom pre humor a zdravým nadhľadom. Mnohým z týchto dvojíc však trvá roky, kým sa k podobnému stavu duševnej a komunikačnej spriaznenosti dopracujú. Tieto manželstvá dokážu prekonať najrozmanitejšie krízy a slávia diamantové svadby.
Stereotypné manželstvá
sa vyskytujú najčastejšie. Partneri prekonávajú sklamanie, únavu a ľahostajnosť voči tomu druhému zabehnutým spôsobom života, ktorý im poskytuje akýsi náhradný druh istoty. Zachovávajú dekórum funkčného partnerského vzťahu nielen pre okolie, ale aj pre seba. Sporným témam a citlivým otázkam sa buď vyhýbajú, alebo sa hádky, výčitky a rozmanité útoky, vyplývajúce z podráždenosti a nespokojnosti, stávajú súčasťou ich života. Polovica streotypných manželstiev prerastá do úplnej nefunkčnosti a následne rozvodu. Stále častejšie sú iniciátorkami rozvodov ženy. Jedným z dôvodov je frustrácia žien, ktoré sa z jednej citovej a ekonomickej závislosti (v rámci pôvodnej rodiny) prehupli do druhej závislosti (v rámci svojej novej rodiny), keď sa príliš rýchlo stali manželkami a matkami; pričom zabudli absolvovať etapu samostatnosti, vychutnávania osobnej slobody a poznávania samých seba. Táto potreba zvyčajne nevyprchá, prihlási sa o slovo neskôr a významne prispeje k vzniku stereotypných a napokon úplne nefunkčných manželstiev.
