Podľa bahaiského náboženstva je nesmierne dôležitý správny výber životného partnera; pričom za hlavný zmysel manželského zväzku považuje splodenie a výchovu detí. Manželstvo by však podľa bahaizmu malo zároveň slúžiť k duchovnému rozvoju všetkých členov rodiny. Svadba nie je pre prívržencov bahaizmu len "úradnou záležitosťou" dvoch ľudí, ale spoločenský a duchovný obrad, ktorého súčasťou sa stávajú aj členovia širšieho príbuzenstva.
Rozvod je v prípade nefunkčného manželstva akceptovaný. Ak sa chcú partneri rozísť, podstúpia rok odlúčenia, v rámci ktorého môžu svoje rozhodnutie dôkladne zvážiť a následne vzťah oficiálne ukončiť.
Sexuálne spolužitie vníma bahaiské náboženstvo nielen ako akt reprodukcie, ale tiež ako jeden z najkrajších spôsobov vyjadrenia duchovnej jednoty medzi ženou a mužom. Napriek tomu bahaizmus predmanželský sex neodporúča a s interrupciou sa stotožňuje len v prípade, ak tehotenstvo ohrozuje zdravie či život matky.
