J. Martinka: Do Iránu som prvý raz vycestoval v roku 1998 s mojím priateľom - historikom. Aj mňa zaujíma história a práve Irán a staroveká Perzia sú moje obľúbené témy. Irán ma lákal o to viac, že v danom čase bol problém navštíviť ho. Žiadali sme o tranzitné víza do Pakistanu, kde sme vlastne ísť nechceli, ale bola to jediná možnosť ako sa do Iránu dostať; potom sme si v jednotlivých mestách víza vždy predlžovali. Takto sme v Iráne strávili niekoľko týždňov.
femme: Navštívili ste Irán viackrát?
J. Martinka: Priamo v Iráne som bol len raz; potom som bol niekoľkokrát na jeho hraniciach - pri návšteve Pakistanu a Turecka. V roku 1998 bol Irán veľmi uzavretou krajina. Dnes je to už inak, prichádzajú politické zmeny, rozvíja sa turistický ruch.
femme: Nepredstavuje návšteva Iránu bezpečnostné riziko?
J. Martinka: To je častá otázka... Musím povedať, že Irán je jedna z najbezpečnejších krajín, aké som kedy navštívil. Dalo by sa povedať, že je tam bezpečnejšie ako u nás doma; napríklad k násilnej trestnej kriminalite dochádza v Iráne len zriedkavo. Ani s politicky a nábožensky motivovaným násilím som sa v Iráne nestretol. Naopak, Iránci kresťanskú kultúru akceptujú a o kresťanské krajiny prejavujú záujem. Kresťanov vnímajú ako trochu pomýlených, ale veriacich. Nevedia pochopiť, keď je niekto neveriaci.
femme: Sú Iránci tolerantnejší ako kresťanská Európa?
J. Martinka: Ťažko povedať... Irán je krajina, v ktorej zohráva obrovskú úlohu propaganda. Čokoľvek zo západnej kultúry sa oficiálne uvádza v negatívnom svetle, ale pokiaľ ide o skúsenosti s ľuďmi, nezažil som nič konfliktné.
Iránci berú veľmi vážne náboženstvo a morálne zásady, ktoré s ním súvisia. Preto je dôležité oboznámiť sa so zvykmi a právom, ktoré v Iráne platí.
femme: Ako sú Iránci pripravení prijímať turistov?
J. Martinka: Pripravenosť iránskych cestovných kancelárií je veľmi dobrá, ľudia sú pružní a rozmýšľajú ekonomicky. Ponúkaná úroveň závisí od toho, koľko ste ochotní zaplatiť. Prioritou cestovnej kancelárie Bubo je poznanie, komfort je až na druhom mieste. Irán je však veľmi bohatá krajina - druhý najväčší vývozca ropy - o komfort a luxus tu nie je núdza. V rámci bežného štandardu sú tu potraviny, nápoje aj ubytovanie veľmi lacné. Mimoriadne lacná je doprava.
femme: Čo by ste odporúčali v Iráne vidieť?
J. Martinka: Jedným z najväčších lákadiel v Iráne sú pamiatky staroveku: ruiny Persepolisu; Naghsh-e-rostam, kde sú hroby najznámejších perzských kráľov; Kýrov hrob pri Pasargadách, bývalom hlavnom meste Perzskej ríše. Rovnako zaujímavá je architektúra islamského obdobia, napríklad v Isfaháne a Širáze... mešity v Isfaháne stoja iba pár metrov od hotelov. V Chak-Chaku (uprostred pustatiny) sa nachádza starobylý zoroastrický chrám, v ktorom sa raz do roka stretáva okolo 150.000 veriacich; má bronzovú bránu, ktorej vek sa odhaduje na 2.500 rokov.
femme: Prenesme sa do súčasnosti. Aké postavenie má v Iráne žena?
J. Martinka: Ako žena v islamskej krajine. Po islamskej revolúcii prevzali moc v krajine revolucionári pod vedením Chomejíniho a začali veľmi dôsledne uplatňovať zákony islamu. Žena chodí zahalená do čadoru, ktorý skrýva celú postavu (a vlasy), správa sa zdržanlivo a nikdy sa nezdržiava v spoločnosti cudzieho muža.
Tradičné normy správania sa berú v Iráne veľmi vážne, neznamená to však, že by sa tu k ženám správali s dešpektom. Videli sme tiež mnoho dievčat, ktoré pod čadormi nosili džínsy, boli odvážne namaľované a dosť otvorene s nami komunikovali. Najmä u mladých ľudí a intelektuálov bolo cítiť túžbu po zmene.
Ženám napríklad nikto nebráni vzdelávať sa, ale ich uplatnenie v pracovnom procese nie je štandard. Od iránskej ženy sa vyžaduje, aby pracovala hlavne doma. Vo všeobecnosti majú Iránky a Iránci vysokú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň.
femme: Sú Iránci pohostinní?
J. Martinka: Bezhranične. V Iráne je bežné, že ľudia, ktorých stretnete na ulici, vás pozvú k sebe domov a sú ochotní celú noc s vami konverzovať, pomáhajúc si pritom slovníkmi. Stalo sa nám napríklad, že úplne cudzí ľudia nám požičali auto... To si u nás doma neviem ani predstaviť, ale o pár rokov, keď sa zvýši prílev turistov, to už asi nebude bežné ani v Iráne.
Komunikáciu s Iráncami brzdí fakt, že len veľmi málo z nich vie po anglicky. Problém je aj s peniazmi, pretože na niektorých bankovkách sú iba perzské číslice (nie arabské), takže zaplatíte a len dúfate, že vám dobre vydajú...
femme: Aké suveníry si možno priniesť z Iránu?
J. Martinka: Napríklad vodnú fajku (ako z každej moslimskej krajiny); rôzne kovotepecké výrobky (najmä ozdobné taniere na steny); pekné šatky a rôzne ručne vyrobené predmety. Najčastejšie sa kupujú koberce.
femme: Ako je to so zájazdami do Iránu s cestovnou kanceláriou Bubo (www.bubo.sk), pre ktorú pracujete ako sprievodca?
J. Martinka: Zájazd do Iránu je do programu tejto cestovnej kancelárie zaradený už tri roky. Žiaľ, vďaka neinformovanosti majú ľudia obavy o svoju bezpečnosť a doteraz sa neprihlásil dostatočný počet záujemcov na to, aby sa zájazd realizoval pod oficiálnou hlavičkou cestovnej kancelárie. Pár ľudí vycestovalo do Iránu na vlastnú päsť a my sme im poskytovali rady a informácie.
Ďakujeme za rozhovor.
