Rozhodnutie rodiča ovplyvňuje vyspelosť dieťaťa, dĺžka a zložitosť cesty ku škole a vôľa rodiča. Odborníci sa prikláňajú k názoru, že priemerne dieťa, so znalosťou času a so školou v blízkosti domova, dokáže samé prejsť ku škole v druhom ročníku základnej školy. Ak sa škola nachádza vo vzdialenejšej časti mesta resp. obce, s nutnosťou použiť dopravné prostriedky, tak sa veková hranica posúva až do štvrtej triedy. Dieťa by malo mať hodinky a mobilný telefón, aby si dokázalo skontrolovať príchody a odchody dopravných prostriedkov, a v prípade núdze zavolať rodičov. Naspamäť by sa malo naučiť telefónne čísla na rodičov, starých rodičov, ak žijú v jednom meste, prípadne starších súrodencov. Môžu si ich uložiť do mobilu, ako aj ďalšie čísla na políciu, požiarnikov a záchrannú službu, ale za podmienky, že čísla môžu použiť len v nutnej situácii a nikdy ich nesmú zneužívať. Treba ich upozorniť, že zato hrozí trest.
Ak ste povolili samostatne dochádzať dieťaťu do školy, prvé razy nech príchody absolvuje v spoločnosti spolužiakov, či známych kamarátov zo školy.
Podpora samostatnosti po škole
Deti sa často inšpirujú svojimi rovesníkmi. Ak ich najlepší kamarát navštevuje záujmový krúžok, chodí sám nakupovať a hrá sa na ihrisku bez dozoru rodičov; bude to chcieť asi aj váš potomok. Ani v tomto prípade neexistuje univerzálne pravidlo, kedy sú deti vyspelé na mimoškolské aktivity, nákupy a hry na ihrisku. Tento druh osamostnatňovania detí treba len podporiť, ale tiež treba brať do úvahy veľkosť mesta (obce), vzdialenosť krúžku, obchodu a ihriska.
Deti od útleho veku musíme viesť k určitým domácim prácam zvyklostiam a primerane ich za to odmeňovať pochvalou povzbudzovaním. Rovnako ich treba primerane veku oboznámiť aj s nebezpečnými situáciami od zlých ľudí. Do hlavičiek by sme im mali vštepiť, že s cudzími ľuďmi sa nehovorí, nič od nich nezoberú a nikam s nimi neodídu.
