- vyjadrujú témy dňa, a to deň za dňom... Dostanúc sa k tejto tlači mimozemšťan, posiela domov správu: "Ocitol som sa na planéte polodebilov."
S prvoplánovými denníkmi obracajúcimi sa k prvej signálnej sústave môže pokojne súťažiť aj väčšina takzvaných ženských časopisov. To isté platí aj o "mužských časopisoch", ktoré sa v rámci rovnoprávnosti objavili v poslednom čase na trhu. Každému, kto si ich prelistuje, to hneď zapne: ženský svet, to sú veľké prsia, závisť "priateliek" a bohatý chlap pod papučou; mužský svet, to je veľký penis, veľké auto a ženský hárem. A všetko je jasné. Najmä "násťročným". Veď čo je na papieri, to je fakt. Omieľaný donekonečna.
Niekoľko "myšlienok" z článku takzvaného ženského časopisu:
- "Väčšina žien o bývalých láskach svojho partnera nechce nič počuť. To je však chyba. Čím viac o nich budete vedieť, tým lepšiu bojovú taktiku si budete môcť pripraviť a vyvarovať sa tak chýb, ktorých sa dopúšťali jeho bývalé."
Ak upustíme od možnosti, že autorky podobných článkov píšu tieto klenoty pod nátlakom vydavateľov, potom nás musí napadnúť, že to budú asi zvláštne osôbky žijúce vo zvláštnom svete - preplnenom, ak nie priamo triednym, tak určite pohlavným bojom, či už ide o to vlastné alebo opačné pohlavie a navyše nemajú v hlave a na práci nič iné, než nálady a predstavy toho svojho chlapa. Skrátka, príhovor k ženám, ktoré ani netušia, že by mohli mať nejakú osobnosť, sebaúctu a vnútornú integritu. Žeby to bol príhovor k "rodeným onuciam" a zároveň verejné odhalenie, že väčšina žien sa rozhodne pre "život onuce"?
- "Aj vás určite pobúri, keď váš priateľ oslovuje svoje kamarátky alebo bývalé priateľky ako Lucka, Hanka, Terezka. Vždy mám pocit, že sú nesmierne krásne, výnimočné a šialene žiarlim."
Zakomplexovanej autorke tohto textu by bolo treba vysvetliť minimálne tri veci: 1. Keď už chce písať, malo by to byť niečo zmysluplné. 2. Pekné oslovenie môže byť vyjadrením nielen intímneho či hlbokého citového vzťahu, ale aj obyčajnej slušnosti. Priemerná žena by však podľa autorky asi s väčším uspokojením prijala oslovenie "ta nána Lucia a Hanča", čo by pre ňu bolo dôkazom, že len ona je tá pravá, jediná, atraktívna a milovaná. 3. Každý má nejaké tie komplexy, ovšem komplexy zásadného typu, ktoré blokujú myslenie, by sa mali liečiť.
- "Žena má najväčší strach z osudovej lásky svojho milovaného. Tej lásky, ku ktorej sa muž potajomky vracia a o ktorej nič nepovie."
Myšlienka ako briliant. Pokiaľ autorka nie je čerstvá držiteľka občianskeho preukazu, prípadne maturitného vysvedčenia, mala by sa namiesto písania do časopisov poradiť s odborníkmi, ako sa vysporiadať so svojou duševnou chorobou. Každá normálna žena sa určite bojí mnohých vecí, ale problémom osudovej lásky, ktorá leží v tajných pamäťových priečinkoch jej milovaného, sa zaoberá iba v prípade úplnej vykoľajenosti alebo chorobnej žiarlivosti. A v oboch prípadoch ide zvyčajne o opačné garde.
...
Dezorientovať labilnú psychiku "násťročných" je také ľahké... Nezakazujte však svojim dcéram "ženské časopisy", nasýtia sa ich samé od seba, keď im vysvetlíte, aký dôležitý je odstup, vlastný názor a kritické myslenie; keď im vysvetlíte, že svet nie je lovisko mužov a bojové pole žien, a má celý rad iných podnetov, vzťahov a súvislostí, pre ktoré treba dýchať a o ktorých treba p r e m ý š ľ a ť .
