… pritom 13,5 % z nich odstaví bábätko od mlieka už v období šestonedelia. Odborníci však odporúčajú, aby deti prijímali výlučne materskú výživu najmenej prvých šesť mesiacov života dieťaťa a minimálne ďalších šesť by malo byť dojčenie doplnené o príkrmy. Z výživového hľadiska je materské mlieko totiž nenahraditeľné, dodáva deťom ochranné protilátky a dojčenie má pozitívny vplyv aj na samotné matky.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nezaťažuje tráviacu sústavu novorodenca. „Dojčenie zaisťuje dieťaťu prísun živín v optimálnom pomere, a tým dokáže zaistiť jeho plnohodnotnú stravu. Tento spôsob výživy by mal byť výhradný v období prvých šiestich mesiacoch života dojčaťa, bez toho, aby musel prijímať akúkoľvek ďalšiu potravu. Aj v prípade, keď stravovanie matky nie je ideálne, tak dieťa väčšinou dostane v mlieku všetko potrebné,” vysvetľuje výživová poradkyňa Monika Tělupilová.
Štúdia vykonaná v Južnej Amerike potvrdila, že dlhodobé dojčenie má pozitívny vplyv aj na niektoré charakteristiky jedinca. Výskumníci sledovali počas tridsiatich rokov tri a pol tisíc detí a zistili, že dojčené deti majú vyššie IQ. Okrem toho dokázal výskum aj vplyv na zvýšenie učebných schopností a následné uplatnenie v zamestnaní. Krátkodobé prijímanie materského mlieka k tomu zvyšuje riziko obezity. Pri kŕmení materským mliekom sa rozvinutie obezity znižuje o 15-25 %. Aj keď je materské mlieko nevyhnutné pre správny vývoj dieťaťa, v určitej fáze prestáva stačiť a je žiaduce zaradzovať postupne príkrmy. „Aj napriek zavedeniu nových zložiek stravy je však v dojčení žiaduce pokračovať až do dvoch rokov veku dieťaťa,” dodáva Tělupilová.
Materské mlieko dodáva dieťaťu potrebné výživné látky a zároveň pôsobí ako prevencia pred niektorými chorobami. Podľa zistení lekárov je imunitný systém detí prijímajúcich materské mlieko odolnejší. „Z tela matky sa do materského mlieka dostávajú, napríklad protilátky chrániace dieťa pred hnačkami a infekciami. Kojenie má pozitívny vplyv aj na ženské telo. Dojčiace matky vykazujú menšie straty krvi, trpia menej málokrvnosťou a znižuje sa u nich výskyt rakoviny prsníka, vaječníkov či maternice,” objasňuje MUDr. Tomáš Kampe, ktorý pôsobí ako odborný konzultant spoločnosti LR Health & Beauty.
Dojčenie je prirodzený proces, ktorý nemusí žena prerušovať ani v prípade, že jej lekár diagnostikuje virózu, angínu alebo zápal močových či dýchacích ciest. „Pri vysokých horúčkach sa ale dojčenie neodporúča. Určitou výnimkou je v tomto prípade zápal prsníka, keď sa infekcia väčšinou dostane do prsníka z nosohltana dojčaťa pri dojčení. Žene sú potom nasadené antibiotiká, ktoré síce do mlieka prechádzajú, ale v tomto konkrétnom prípade je to žiaduce,” vysvetľuje gynekológ Pavel Turčan. V prípade potreby je možné mlieko odsať a uchovať na neskoršie použitie. Pokiaľ bude spotrebované do niekoľkých hodín, je možné ho uchovávať voľne v chladničke. Pre nasledujúce prípady je ale najlepšie ho zamraziť a rozmraziť bezprostredne pred použitím.
Materské mlieko sa v poslednej dobe začína presadzovať spracované aj ako potravinový doplnok. Takzvané, kolostrum alebo mledzivo je prvotné materské mlieko, ktoré sa vytvára do 72 hodín po pôrode a je charakteristické vysokou koncentráciou vitamínov, minerálov, stopových prvkov a ďalších látok priaznivých pre ľudský organizmus. Po odobraní mledziva, najčastejšie kravského, sa spracováva do piluliek, ktoré potom môžu užívať dospelí aj deti, okrem iného, na podporu imunity.
O výživovej poradkyni Monice Tělupilové
Pôsobí ako externý výživový poradca a športový dietológ v rámci brnenského fitness centra Afit (http://www.afit.cz/). Úspešne absolvovala niekoľko kurzov zameraných na správnu výživu (napr. seminár STOB – Stop obezite alebo seminár k pohybovej aktivite a detskej obezite). V súčasnosti študuje nutričnú terapiu na SZŠ a VOŠ Merhautova.
