Čítanie rozprávky pred spaním patrí vo väčšine rodín k najmilším chvíľam dňa - pre dieťa aj pre rodičov... Keď dieťa leží v perinách, objíma svoju najobľúbenejšiu plyšovú hračku a prehupuje sa do sveta spánku za tichého znenia maminho hlasu, zapisuje sa do jeho podvedomia niečo, z čoho bude podľa odborníkov čerpať silu po celý život.
Rozprávkový príbeh vťahuje dieťa do sveta, ktorý mu je blízky - do sveta fantázie, hovoriacich zvieratiek a charakteristických postavičiek, ktoré mu zrozumiteľným spôsobom rozprávajú o veciach, ľuďoch a prírode. Dieťa prostredníctvom rozprávky rozvíja svoje myslenie a tvorivosť, vyberá si svojich hrdinov a modely správania, učí sa rozlišovať medzi dobrom a zlom... Detskí psychológovia dokonca považujú čítanie rozprávok a rozhovory o nich za jeden z najúčinnejších výchovných prostriedkov.
Pri výbere rozprávkových knižiek však treba zvážiť mieru drastických momentov, ktorých je v rozprávkových príbehoch dosť a dosť (únosy princezien, rozsekaní draci, zlé ježibaby, škriatkovia, čarodejníci...) a rozdeliť rozprávky na denné a večerné, aby dieťa namiesto spánku nehľadelo s vytreštenými očami do tmy, očakávajúc príchod nejakej zlovestnej obludy.
"Denné rozprávky" s agresívnymi momentmi by mali byť rozdiskutované a primeraným spôsobom vysvetlené. Dieťa sa takýmto spôsobom zoznamuje s faktom, že život prináša aj ťažkosti, krízy a strach. Vďaka rozprávkovým príbehom, kde dobro víťazí, sa však zároveň učí, že zlu, nespravodlivosti a problémom treba čeliť; že vyhrávajú tí, ktorí sa nevzdávajú; že strach a slabosť možno prekonať.
Rozprávky tak bez vyvíjania nátlaku, veľmi názorným spôsobom vychovávajú a predznačujú rebríček hodnôt. Samozrejme, pri konkrétnom výbere rozprávky treba vziať do úvahy vek, rozhľadenosť a vyspelosť dieťaťa, aby mu bol rozprávkový príbeh na prospech a nespôsobil v jeho malej hlavičke neprehľadný chaos.
Primeraným spôsobom však treba s dieťaťom prediskutovať nielen rôzne rozprávkové "násilnosti", ale aj iné dôležité skutočnosti (dôvtip, humor, ústretovosť, empatiu jednotlivých postavičiek...), vysvetliť existenciu bohatstva (nemusí byť len symbolom zla, nespravodlivosti a nadradenosti, ale aj práce...) či charakter zápecníctva (neprináša vždy pohodlie a buchty od mamy ako bol na to zvyknutý "hlúpy Jano"...) a podobne. To znamená, že spolu s dieťaťom treba zasadiť rozprávkové stereotypy do reálnych súvislostí.
Kratšie "večerné rozprávky" by mali mať uvoľňujúci, upokojujúci charakter, sympatické, veselé postavičky a dobrý koniec. Aby sa pri slovách "a žili šťastne" detské viečka pokojne zatvorili a nasledovalo pravidelné oddychovanie naplnené pocitom šťastia a istoty.
