1. Otvorenosťou.
Je nesmierne dôležité hovoriť so svojimi deťmi otvorene a úprimne - o drogách aj ostatných problémoch. Ak dieťa cíti, že jeho rodič je komunikatívny, vyrovnaný človek, ktorý je schopný hovoriť o rôznych veciach normálnym spôsobom - bez odsudzovania, kritizovania a strašenia - naučí sa mu dôverovať. Rodič tak má možnosť dieťaťu vysvetliť, čoho sa obáva, prečo a aké môžu byť dôsledky niektorých skutočností, s ktorými dieťa prichádza do kontaktu. Rodičia by sa pritom nemali vyhýbať (podľa nich) chúlostivým témam a informáciám, pretože dieťa sa k nim dopracuje iným spôsobom a zvyčajne ich dostane v interpretácií, ktorá prinesie viac škody ako úžitku. Treba si tiež uvedomiť, že autoritatívnosť nemá pri výchove a prevencii takú účinnosť ako partnerský postoj.
2. Znalosťami.
Literatúra, internet a drogové centrá poskytujú dostatok informácií, ktorými musí byť vybavený každý rodič, aby mohol so svojim dieťaťom hovoriť o drogách a nepripomínal pritom dinosaura prednášajúceho o informatike. Záujem dieťaťa o názor rodiča treba vzbudiť poznatkami, ktoré dieťa presvedčia, že má zmysel počúvať. Tá trocha námahy zo strany rodičov získať aspoň základné informácie o drogách, bude stáť neporovnateľne menej času, námahy a prostriedkov, ako "ťahanie" dieťaťa z pazúrov drogovej závislosti.
3. Korektnosťou.
Negatívny prístup a vyhlásenia typu "to nech ťa ani nenapadne" alebo "nerozprávaj hlúposti" prípadne "len sa opováž a uvidíš" - vo vzťahu k čomukoľvek - dieťa rozhodne neodradia, iba zvýšia jeho zvedavosť a potrebu rebelstva. Pokiaľ rodičia niečomu nerozumejú, alebo nemajú dostatok informácií, mali by to pred dieťaťom otvorene priznať, čím, paradoxne, môžu získať na autorite... Následne môžu navrhnúť, kde a ako by sa dané informácie dali zistiť, aby si o nich mohli pohovoriť.
4. Primeraným odstupom.
Podľa skúseností odborníkov mnohé deti doženie k drogám tak nezáujem rodičov, ako aj ich nadmerná starostlivosť. Deti, ktoré sú neustále pod dohľadom - nemajúc priestor na sebarealizáciu a rozvoj vlastnej osobnosti - si môžu drogu vybrať ako spôsob vymanenia sa zo závislosti na rodine; droga sa pre ne môže stať cestou k samostatnosti a sebaprezentácii.
5. Podporou.
Deti mávajú tendenciu vyrovnávať sa či podobať sa svojim vrstovníkom. Výchova k sebavedomiu a individualite pomáha deťom uvedomovať si svoje vlastné potreby, schopnosti a záujmy, teda svoj vlastný svet, ktorý - v prípade, že obsahuje dostatok príjemných podnetov - bude dieťa pokladať za zaujímavejší, ako svet spájajúci sa drogou. Podnecovať dieťa v uvedenom postoji znamená nešetriť chválou, keď si ju dieťa zaslúži a nezosmiešňovať názory dieťaťa, ktoré, prirodzene, musia byť detské...
6. Príkladom.
Každý rodič môže využiť prirodzený napodobovací inštinkt svojho dieťaťa a stať sa pre neho vzorom - stačí správať sa tak, ako by sa mal správať aj potomok. No pokiaľ rodič "vodu káže a víno pije", nemôže sa čudovať, že "jablko nepadlo ďaleko od stromu" a jeho dieťa mu do očí prihúplo tvrdí, že vôbec nevie, komu patrí "ten papierik s bielym práškom", ktorý vypadol z vrecka jeho bundy...
Tip: To, že dieťa užíva nejakú drogu, je spočiatku ťažko identifikovateľné. Typické príznaky drogovej závislosti sa objavujú až v situácii, keď sa droga u dieťaťa dostala do popredia záujmu a narušila sa tým jeho sústredená schopnosť daný fakt utajiť.
Odborníci odporúčajú: V prípade, že u dieťaťa došlo k evidentnej zmene správania (výkyvy aktivity, nezáujem o obľúbené činnosti, noví kamaráti, únava, ospalosť, nechutenstvo...) a medzi vecami dieťaťa sa objavia charakteristické "drogové rekvizity" (cigaretové papieriky, ihly, striekačky...), nerobte paniku! Je to tá najhoršia forma reakcie. Zájdite (bez dieťaťa) do drogového centra, snažte sa získať čo najviac informácii a hľadať riešenie. Zákazy, krik, vyhrážky ani "kupovanie si" dieťaťa vo fázi "keď droga viac dáva, ako berie", totiž nijako nepomôžu.
