Pripomína vám niečo táto situácia? Väčšina mamičiek sa stretáva s podobnými reakciami svojich detí, jedná sa o klasické prejavy obdobia vzdoru. Nastupuje väčšinou pred druhým rokom a po treťom roku pomaly odznieva.
Ja sám ...
Batoľa v období vzdoru často skúša nervy svojich rodičov. Klasickými prejavmi je túžba robiť všetko samo (zahŕňa samozrejme i aktivity, ktoré ešte nemôže samo ovládnuť) a prejavuje negativizmus voči všetkému, čo rodič zakáže. Medzi najčastejšie slovíčka v tomto období patria jednoznačne "nie nie nie" a "ja sám". A keď rodič neustúpi, nasledujú záchvaty hnevu.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že deti v tomto období ešte nemôžu úplne správne interpretovať svoje emócie. Batoľa teda niečo rozčúli, no samo o sebe ešte tomu nerozumie. Nevie, čo sa deje a ani nie je schopné vysvetliť, prečo sa chovalo, ako sa chovalo. Ak sa upokojí, môžete sa pokúsiť o vysvetlenie, prečo sa takto nemôže správať a ako inak je možné riešiť daný problém.
Rodičia by sa preto mali snažiť predchádzať situáciám, ktoré vedú k vzniku afektu. Pozorujte teda, keď sa najčastejšie stretnete s výbuchom hnevu u svojho dieťaťa. Je to po vyslovení Vášho zákazu? Potom sa snažte formulovať väčšinu svojich požiadaviek v pozitívnej forme, nikdy slovami začínajúcimi na predponu "nie" a "nesmieš". Alebo sa nahnevá váš drobec vždy, keď ho vytrhnete neočakávane z nejakej činnosti? Potom sa snažte, aby boli prechody čo najviac plynulé a očakávané a vždy dieťa na zmenu pripravte.
Reakcie dieťaťa do 1,5 roka
Takto malé deti ešte nevedia úmyselne popierať rodičov. Keď nereagujú na žiadosti rodičov, konajú podľa svojich myšlienok a impulzov (nesnažia sa manipulovať s ostatnými). Deti si jednoducho nevedia povedať: "Chystám sa chytiť toto sklo, hoci maminka povedala, že nemôžem." Pretože ešte nerozumejú logike a zatiaľ ešte nezvládli sebakontrolu – teda pochopiť pravidlá. Takže najlepšou voľbou je odložiť zaujímavý aj keď pre dieťa lákavý predmet.
Reakcie dieťaťa od 1,5 roka až 3 rokov
Od 18 mesiacov batoľa začína chápať, že majú svoje vlastné myšlienky a pocity. Porozumejú jednoduchým pokynom ako napríklad: "Choď si po loptu." Váš drobec si už v takomto útlom veku hľadá vo svete svoje miesto. Jedným zo spôsobov ako prejaviť svoju nezávislosť, je vzdorovanie. Pri všetkom, čo mu poviete vám odpovie „NIE!“ Tento typ vzdoru je pre batoľatá veľmi typický, pretože chce mať určitú kontrolu nad svojim svetom a robiť si vlastné rozhodnutia.
Nastavte jasné limity
Ak toto vzdorovanie pretrváva nastavte limity. No nezabudnite, najdôležitejšie je porozumenie pocitom dieťaťa, pretože potrebuje vedieť, že ste pochopili jeho pocity. Majte na pamäti, pocity dieťaťa nie sú problémom, len to, ako reaguje dieťa na svoje pocitmi, ktoré sú často výzvou.
Pre mnohé deti je práve empatia to, čo im pomáha sa ukľudniť. Udržujte s drobcom očný kontakt a stále sa s ním rozprávajte, nekričte, len sa rozprávajte. Keď tento krok preskočíte, deti často zdvíhajú hlasitosť svojho kriku, aby ukázali, že sú hlasnejšie a silnejšie. A to znak, že prichádza ten najväčší záchvat.
A ako sa zachovať, ak sa nepodarilo záchvatu predísť? Na internete narazíte na veľké množstvo rôznych rád, no pravdou je, že čo odborník, to iný názor. Zoznámte sa so spôsobmi ovládania týchto výbuchov hnevu. Otázkou však je, či tým nemôžete dieťaťu ublížiť.
Pomerne často riešenie je chladná sprcha. Je to viac-menej odskúšané riešenie. Stačí to použiť raz alebo dvakrát a po scénach ani pamiatka. U niekoho to môže fungovať bez problému, ale pre iné dieťa to môže znamenať značný šok, dieťa môže začať koktať alebo trpieť nočnými strachmi.
Metóda pevného objatia je už oveľa lepšia a hlavne nehrozia šoky. Držte dieťa v pevnom objatí a nepustite ho, kým sa neukľudní. Dodá mu to pocit bezpečia a vedomie toho, že aj keď sa nechová vzorne, rodičia ho milujú. No pre deti to môže byť veľmi mätúce, keď prežíva silný hnev a pri tom ho niekto objímate. Tým sa začnú miešať pozitívne emócie s negatívmi a dieťa je ešte viac zmätené než bolo. Stojí teda za úvahu, či pevný objatie dieťaťa neposkytne až keď sa ukľudní.
Ďalší pomerne zaujímavý spôsob ukľudnenia dieťaťa je humor a zľahčenie danej situácie. Ak je doma a po zemi rozhadzuje hračky, môžete sa k nemu pridať a urobiť to isté. Pravdepodobne mu to príde divné a samo prestane. Táto metóda funguje pomerne spoľahlivo, ale či prináša pozitívny účinok, to už je polemizujúce.
Rodičia, premýšľajte o limite, ktorý nastavíte. Niekedy sa hádke môžete vyhnúť. Príkladom je jedna mama, ktorá trvala na tom, že jej 2-ročné dievčatko si oblečie tričko s dlhým rukávom v jesennom období. Čo urobilo dieťa? Začalo protestovať, pretože si v ten deň chcela obliecť jej obľúbené tričko s krátkym rukávom. Asi 5 minút po spustenom amoku si matka uvedomila, že to bolo zbytočné. Dcérka si na tričko chcela obliecť ešte svetrík a bundu, lenže mama ako kričala, nepočula svoju dcérku. Áno, mama sa prirodzene obávala, že dcérke bude zima, keď si dá len tričko a bundu. No slovo svetrík mama v tom amoku nepočula a dieťa ako kričalo, slovo svetrík doslova „schomolilo“. Teda najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť takejto hádke, je vzájomne sa počúvať, aby neprišlo k nedorozumeniu.
Zdroj foto: Freepik
https://www.zerotothree.org/resources/199-coping-with-defiance-birth-to-three-years
