Matka neznamená ...

Väčšina žien túži byť matkou. A nie hocijakou, ale dokonalou. Alebo takmer dokonalou. Matkou, ktorá vždy dobre vyzerá, bez prestávky má dobrú náladu, dokonale chápe svoje deti, výchovu realizuje v duchu tých najvyšších ideálov... A hlavne - chce byť celkom inou matkou ako bola tá jej, alebo aspoň lepšou (vo výnimočných prípadoch zasa presne takou istou). Realita sa však spravidla rozhodne pre iný model: žena býva z "pobehovania" okolo dieťaťa a domácnosti často tak vyčerpaná a unavená, že na trvalé úsmevy a pôvodné ideály už veľa síl nezostáva... A prichádzajú výčitky svedomia. Pokiaľ je však dieťa milované, dostáva primeranú dávku pozornosti a zjavne prosperuje, nie je potrebné "držať si kázeň" a pestovať pocity viny, tak ako to robia mnohé matky v túžbe po dokonalosti - tvrdia odborníci. Pretože dokonalosť nie je z ľudského sveta, a s tým sa treba zmieriť. Okrem toho pocity viny ešte žiadnu ženu neurobili šťastnou a nešťasná matka so sileným úsmevom nie je to, čo by deti práve potrebovali.

Najväčšie materské omyly:

1. Zodpovednosť za všetky chyby.
Ženy sa často cítia byť zodpovedné za chod sveta, hoci ho neriadia - tvrdo si vyčítajú nielen svoje výchovné chyby, ale aj výchovné chyby partnera a dokonca i chyby samotného dieťaťa (ktoré je tiež len človek, a čo-to si už so sebou prinieslo na tento svet).
2. Zveličovanie výchovných zlyhaní.
Bežné situačné zlyhania pri výchove plynúce z únavy, množstva práce či emocionálneho vypätia odporúčajú odborníci nezveličovať, ale jednoducho dodatočne napraviť (vysvetlením alebo ospravedlnením). Ak to nie je možné, stačí si vziať poučenie a nevhodné reakcie už neopakovať.
3. Nevyvážená výchova.
Preberanie všetkých rodičovských povinností vrátane nevyhnutnej kontroly, výchovných zákazov a trestov (pričom na otca zostanú len hry, výlety a zábava), býva u matiek tradičnou výchovnou chybou. Rovnako opak: bezhraničná tolerancia a "výchovne strašenie otcom". V oboch prípadoch cítia deti nevyváženosť matkinho správania, čo môže viesť k zložitým situáciám a u matky k silnému presvedčeniu celkového zlyhania.
4. Sebapotláčanie.
Množstvo žien sa domnieva, že dobrými matkami môžu byť iba v prípade, keď sa svojim deťom budú venovať nepretržite. V mene tohoto pomýleného cieľa odmietajú zodpovedné pracovné miesta, kariéru či relaxačné víkendy s priateľkami. Dieťa však nemôže vypĺňať celý obzor matky. Navyše, paradoxom je, že takýto postoj dieťa skôr poškodzuje; pretože priveľká upätosť matky na dieťa bráni jeho normálnemu rozvoju.