Prax ukazuje, že skúsenosti s výchovou raného obdobia majú pre človeka zásadný význam. Základné osobnostné rysy dieťaťa formuje štýl rodinnej výchovy. Pre dieťa je spočiatku najdôležitejšou osobou matka, ktorá sa o neho stará, neskôr osoba otca, súrodencov a iných členov širšej rodiny. Vývoj dieťaťa je ovplyvňovaný napríklad či je rodina úplná alebo neúplná, ich súdržnosť, socioekonomický štandard. Výsledkom ranej skúsenosti človeka je jeho "základná" osobnosť. "Základné" vlastnosti sú istota - neistota, dôvera – nedôvera, tvorivosť, závislosť, optimizmus a pod..
Nikto nemá "patent" na správnu výchovu, všetci rodičia sa učia za pochodu, prípadne z vlastných skúseností (hlavne z tých negatívnych). Preto vám ponúkame, niekoľko nevhodných výchovných metód, ktorých by ste sa mali určite vystríhať.
Citová deprivácia (strádanie) dieťaťa. Zo strany rodiča dochádza k prejavom málo lásky ( nie je to vždy úmyselné) až k zavrhovaniu. Dieťa sa stáva pri takejto výchove agresívne, nepriateľsky naladené a v dospelosti zlyháva v medziľudských vzťahoch.
Podmienenú lásku ( prejav náklonnosti s podmienkami) často rodičia spájajú k splneniu svojich požiadaviek a dieťa sa dostáva do mylného kruhu, kde si myslí, že lásku si je možné (nutné) kupovať.
Prílišná kritika a málo pochvál, je "charakterovou vlastnosťou" našej spoločnosti, kde sa poukazuje na chybu a správna vec je samozrejmosťou. Dieťa kritizujeme s citom a chválou nešetríme, pretože chceme mať zdravo sebavedomé a sebaisté dieťa.
Obmedzovanie a neadekvátne vysoké nároky na dieťa vedú k úzkostnej osobnosti s potlačovanou agresivitou a pasivite.
Protirečivá komunikácia s dieťaťom vedie k úzkosti, neistote a nedôvere k sebe aj k okoliu.
Podceňovanie schopností. Normálne dieťa sa rado predvádza pred najbližšími, ak však rodič často nevhodne zareaguje napríklad: " Tomu nerozumieš" a pod., dieťa stráca istotu, neverí si a podceňuje sa.
Necitlivé porovnávanie je častý výchovný prostriedok. Dieťa si takto osvojí, že ľudia sa delia na schopných - neschopných, rozumných - hlúpych, dobrách – zlých a samo sa zaraďuje k tým druhým – "menej hodnotným". V skutočnom živote je každý človek vždy v niečom lepší alebo horší a je to prirodzené, ale tento fakt pri spomínanom spôsobe výchovy dieťaťu uniká.Umenie výchovy nie je jednoduché, ale láskyplným prístupom, rešpektovaním osobnosti dieťaťa a ponechaním primeranej samostatnosti, nemôžeme nič pokaziť.
