Zaobstarať dieťaťu vhodné písacie a kresliace potreby sa môže javiť ako veľmi ľahká úloha. Odborníci sa zhodujú, že medzi predškolákmi a školákmi je množstvo detí, ktoré majú nepekný rukopis, ťažkopádne písmo alebo neradi kreslia a maľujú. Často môžu byť príčinou tzv. grafomotorické ťažkosti, ktoré okrem iného vyplývajú z nesprávneho držania písacích potrieb – tz. pera, ceruzky alebo pastelky. Tým najmenším deťom je vhodné ponúkať písacie potreby, ktoré majú trojuholníkový tvar, a podnecujú tak k lepšiemu úchopu. K úspechu môže pomôcť okrem iného aj voľba vhodnej prvej písacej pomôcky s ergonomickým tvarom, protišmykovou úpravou vhodnou ako pre pravákov, tak aj pre ľavákov.
Na správne držanie písacieho náčinia je nutné sa zamerať hneď, keď dieťa začína maľovať a kresliť, hneď ako začína brať písací či kresliaci nástroj do ruky (t.j. obvykle medzi 2. a 4. rokom života). Veľkou časťou sa podieľa aj napodobňovanie okolia, t.z. úchop rodiča, súrodenca, učiteľa, kamaráta. Ak má prváčik zafixovaný nesprávny úchop, je jeho náprava už podstatne náročnejšia. Grafomotorické kurzy
Pokiaľ má vaše dieťa s písaním predsa len problémy, nezúfajte, všetko sa dá napraviť. Pre predškolákov a školákov sú organizované kurzy nápravy grafomotorických problémov, kde sa svojich ťažkostí pod vedením odborníkov zbavia. V podstate ide o rehabilitačné cvičenie pre uvoľnenie ruky, odstránenie zlého kŕčovitého držania písacieho náčinia a prílišného tlaku na podložku. Dieťa ho absolvuje v priebehu niekoľkých mesiacov a do kurzu s ním pritom chodí jeho rodič. Dieťa najprv uvoľňuje veľké kĺby ruky, na papieri veľkého formátu obťahuje rôzne tvary – od jednoduchších prechádza neskôr k zložitejším grafickým prvkom. Ruku má pritom natiahnutú a pohyb tak vychádza z celej paže. Potom nasleduje nácvik kreslenia motívov v sede.
Používajú sa rôzne písacie materiály (špongia, špajle s vatou a tušom, trojhranné pastelky, ceruzky či pero). Po zvládnutí tvarov na veľkom formáte a uvoľnení veľkých svalov ruky začína dieťa znova fixovať správne držanie pastelky, tužky alebo pera a učí sa kresliť či písať jednotlivé písmená. Ak vo vašom okolí neorganizujú kurzy nápravy, pomoc môžete nájsť aj v každom väčšom meste, keď sa obrátite na odborníkov v centre špeciálno – pedagogického poradenstva.
Diagnostika špecifických porúch učenia
V predškolskom období sa môžu vyskytnúť niektoré náznaky budúcich problémov, okrem komplikácií s častou chorobnosťou, zlou pohybovou koordináciou, chybami výslovnosti, krátkodobou koncentráciou pozornosti to býva psychomotorický nepokoj, zvýšená únavnosť a emočná labilita. Často horšie nadväzujú vzťahy s vrstovníkmi. Prvý ročník je kľúčovým obdobím pre rozvoj osobnosti dieťaťa i pre formovanie jeho vzťahu ku škole a vzdelaniu ako celku. Je povinnosťou učiteľa hľadať postupy, akými si žiak môže osvojiť učivo, ako prispieť k dozrievaniu a rozvíjaniu funkcie, ktorá nie je dostatočne vyvinutá. Pozorovanie musí byť zamerané na celú osobnosť dieťaťa, na jeho vzťahy k spolužiakom a učiteľom, na vzťah k školskej práci. Významný je taktiež spôsob adaptácie na školu.
V 1. ročníku najčastejšie signalizujú poruchy učenia tieto prejavy:
Písanie – úchop písacej pomôcky je nesprávny alebo kŕčovitý. Dieťa drží písaciu pomôcku nízko pri hrote, tlačí na podložku, nie je schopné robiť plynulé ťahy. Ťažko si pamätá a napodobňuje tvary písmen. Písmo je neurovnané, kostrbaté, tvary písmen sú takmer nečitateľné. Písmená nie sú rovnako veľké. Časté prepisovanie textu je neúčinné. V diktovaných slabikách či slovách píše dieťa iba niektoré písmená, väčšinou tie, ktoré sú zvukovo výrazné, alebo tie, ktoré si pamätá. Dieťa nepíše mäkčene, čiarky, nepočuje všetky písmená správne. (Rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a rozlišovanie sykaviek tvorí náplň učiva až v druhom ročníku. Až potom označujeme tieto chyby ako dysortografické špecifické poruchy).
Čítanie – výkony žiaka v čítaní sú horšie než výkony v iných schopnostiach a činnostiach, napr. v matematike, všeobecnej informovanosti. Nápadný môže byť záujem o iné činnosti, ktoré sa od čítania výrazne odlišujú. Viazne spojenie hláska – písmeno. Žiak si dlho nepamätá nové písmená, zamieňa si ich. Žiak si domýšľa text alebo ho hovorí spamäti. Ak rodič, resp. pedagóg nesleduje text, ktorý dieťa číta, môže mať dojem, že číta vynikajúco. Pri zmene textu celkom zlyháva. Ťažko skladá písmená do slabík, nápadne pomaly slabikuje. Nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov jednak preto, že sám nečíta, ale aj preto, že neudrží pozornosť pri jednej činnosti, nezvládne vedenie očných pohybov po riadku. Ku koncu školského roka sa prejavuje tzv. „dvojité čítanie“. Dieťa si potichu hovorí písmená a až potom vysloví slová nahlas. (Taký návyk u väčšiny detí zmizne. U dyslektikov pretrváva do vyšších ročníkov a brzdí plynulé čítanie.) Celkom uniká obsah prečítaného textu. Žiak nevie, čo čítal, nechápe napísané pokyny, ani či sú jednoduché.
Matematika – dieťa nechápe predmatematické pojmy. Nevie použiť pojmy väčší – menší, dlhší – kratší, viac – menej. Nevie triediť predmety podľa daného znaku (napr. trojuholníky a štvorce), radiť prvky podľa veľkosti. Ťažko sa orientuje v priestore (hore – dole, vpredu – vzadu, prvý – posledný). Nezvláda spojenia: počet prvkov – číslice. Stále počíta predmety po jednom. Nepamätá si číslice, má ťažkosti pri čítaní číslic. Nie je schopné písať číslice podľa diktátu, zabúda ich.
Ďalšie ťažkosti
Nasledujúce ťažkosti sa prejavujú spolu s poruchami učenia, aj keď s nimi zdanlivo nesúvisia. Väčšinou však tvoria jednu z celého reťazca príčin. Dieťa sa ťažko sústredí, často vyrušuje, nedáva pozor, je nesústredené, pri každej činnosti vydrží len krátku dobu. Ide zrejme o jeden z prejavov špecifických porúch učenia. Sluchové vnímanie je na veľmi nízkej úrovni. Žiak nie je schopný rozložiť slovo na hlásky, z daných hlások slovo zložiť. Môžu sa objavovať aj prípady, kedy žiak nepozná prvú a poslednú hlásku v slove, nerozdelí slovo na slabiky a nepozná, či slová líšiace sa jednou hláskou sú rovnaké, či nie. V oblasti zrakového vnímania ťažko rozlišuje zhody a rozdiely na obrázkoch, nepresne vníma detaily. Reč môže byť nápadná malou slovnou zásobou, ťažkosťami vo vyjadrovaní a nedostatočne rozvinutým jazykovým citom. Časté sú aj špecifické poruchy reči. Deti ťažko vyslovujú slova typu (šťastie, vzduch, televízor, prázdniny, pstruh, najnebezpečnejší, cvičky, atď, resp. slová so spoluhláskovými skupinami). Izolované hlásky dieťa vysloví. Ťažkosti pri vnímaní a reprodukcii rytmu sa odrážajú v neschopnosti vytlieskať či vyťukať rytmus, pohybovať sa v danom rytme (pochod, klus, cvičenie), udržiavať rytmus spevu. Poruchy orientácie v priestore sa prejavujú pri určovaní pozícií prvý, posledný, vpredu, vzadu, hore, dole, nielen v matematike, ale napr. pri telesnej výchove a v ďalších činnostiach. Poruchy orientácie v pojmoch vpravo – vľavo sú zreteľné pri určovaní pravej a ľavej strany nielen na sebe, ale aj v priestore.
Tieto pojmy by mali deti zvládnuť v 1. ročníku. Pokiaľ tomu tak nie je, je treba schopnosti cvičiť. Menšie ťažkosti sa môžu objavovať až do ôsmich rokov. Ak rodičia spozorujú, že ich potomok má určité ťažkosti (ako sú napr. problémy s kreslením, písaním, ťažko sa sústredí a následne má problémy s učením), mali by zavčas vyhľadať pomoc profesionála – špeciálneho pedagóga.
