Reč je typickým znakom človeka. Žiadny iný živočíšny druh to nedokázal tak rozvinúť. V zvieracej ríši je istý druh zvierat, ktoré majú dorozumievací talent. Sú to ľudoopy, ktoré pomocou symbolov a znakov dokážu jednoducho odpovedať len na jednoduché otázky.
Počas evolúcie sa nášmu druhu vyvinul tvar ústnej dutiny a hltana tak, že nám dnes umožňuje vytvárať celý rad hlások, ktoré sú súčasťou jazyka. Novorodenci majú hlasový trakt podobný ako ostatné cicavce, vďaka čomu dýchajú a prijímajú potravu. Jazyk a hrtan začínajú deťom klesať čoraz hlbšie do hrdla až v období rastu. Jazykové schopnosti deti získavajú po 18.mesiaci života. Priemerne sa každý deň naučia deväť slov, pre to v šiestich rokoch pochopia už 14 000 pojmov. Do ôsmich rokov vedia vytvoriť rovnaký počet samohlások ako dospelý človek.
Kedy sa dieťa naučí rozprávať, prebieha u každého jedinca individuálnym tempom. V dvoch mesiacoch dojča vydáva zvuky (gŕ či gá). Tieto hlásky vznikajú náhodne pri pohybe úst, krku a hrtana. Šesťmesačné dieťa napreduje vo vývoji a začína vytvárať zoskupenia slabík (dadada, gaga, jaja), z hľadiska intonácie a rytmu detské „bľabotanie“ pripomína materinský jazyk. K vedomému ovládaniu pohybu úst dochádza v deviatich mesiacoch. Deťom sa podaria vytvoriť samostatné dvojslabikové slovo. Ak navyše vníma radosť a pozitívne reakcie rodičov, začína postupne rozlišovať medzi zmysluplnými slovami a nezmyselnými zhlukmi hlások. Od prvého roka sa začínajú objavovať prvotné slová (hav-hav, tata), ktoré však používa bez konkretizácie na určitého psa či odlíšenie muža od otca. Ako sme vyššie napísali, po 18.mesiaci dochádza k výbuchu slovnej zásoby. Dieťa úspešne začína vytvárať prvé vety zložené z dvoch slov ( ide auto, mama papať) a súčasne skúša formulovať jednoduché otázky. Nadobúda zručnosť v skloňovaní slovies a vytváraní množného čísla podstatných mien. V troch rokoch nastupuje obdobie častejších otázok (prečo?, ako?). Upevňovanie gramatických pravidiel a rozširovanie slovnej zásoby pokračuje v štyroch rokoch. Okrem používaných pojmov, si detský mozog začína spájať aj doplnkové informácie k slovu – mačka = zviera, mňauká, chlpatá. Od šiestich rokov dieťa rado rýmuje a je schopné deliť slová na slabiky, čo je dôležitý krok pri čítaní a písaní. Pre deti je dôležitý aj kontakt s rovesníkmi v predškolskom veku (materské školy, materské centrá, ihriská), aby získavali jazykové zručnosti.
Na záver, ako je to s vývinom jazyka vo viacjazyčnej rodine?
Ak sú rodičia každý s iným materinským jazykom, je len na úžitok, ak dieťa vedú k obidvom. Takéto deti nemajú žiadne problémy. Niekedy len potrebujú dlhší čas, aby sa jazyk naučili. Do budúcnosti majú výhodu oproti svojim rovesníkom, ktorí nepochádzajú z viacjazyčného prostredia; že sa ďalšie jazyky budú učiť ľahšie. Iná situácia nastáva, ak rodičia chcú komunikovať s dieťaťom v inom jazyku a ten dostatočne neovládajú. Vtedy narobia viac škod
