Môžu teda deti skutočne vidieť duchov? Niektoré príbehy vás môžu viesť k presvedčeniu, že áno.
Žena menom Michelle zdieľala príbeh na svojej sociálnej sieti. „Manželov otec zomrel niekoľko rokov pred narodením nášho syna. Zomrel na chrípku. A manžel? Ten si to stále vyčíta... Vyčíta si, že ho nakazil chrípkou, ktorá ho zabila. S manželom sme o dedkovi pred našim synom nehovorili, ale jedného rána sa zobudil a povedal: "Ocko, otec.... dedko chcel, aby som ti povedal, že sa má dobre," spomína Michelle. Chlapec pokračoval v diskusii o svojom dedkovi, aj keď nikdy nevidel jeho fotografiu a nič o ňom nevedel.
V inom príbehu jedna žena spomínala, že keď mala jej dcéra asi tri roky, začala hovoriť o tom, že ju v noci zobudí usmievavý muž, ktorý ju neustále šteklil po nohách. Jedného dňa žena narazila na fotku svojich starých rodičov v deň svadby. Dcéra ukázala na fotku otca svojej matky a povedala: „To je on! To je ten ujo, ktorý ma šteklí na nohách!“
Čo je skutočné a čo nie?
Čo sa týka príbehov o deťoch, ktoré tvrdia, že videli duchov zosnulých príbuzných, Woolley to nepovažuje za až také fantastické. „Títo (príbuzní) sú ľudia, o ktorých sa hovorilo v rámci rodiny,“ hovorí.
Už dlho existuje stigma okolo detí, ktoré majú imaginárnych priateľov alebo tvrdia, že vidia duchov. „Vieme, že tretina, až dve tretiny detí má imaginárnych spoločníkov,“ povedal pre The Washington Post Charles Ferryhough , psychológ z Durhamskej univerzity, ktorý sa zaoberá fenoménom halucinácií. „Nie je to tak dávno, čo boli imaginárni priatelia považovaní za predchodcu duševných chorôb. Teraz však vieme, že sú pozitívnym znakom zdravého vývoja dieťaťa,“ povedal.
Kultúra môže mať vplyv
To môže platiť najmä v rodinách s kultúrou rozprávania o duchoch. „Je veľa dospelých, ktorí veria na duchov, a ak dieťa vyrastá v rodine, kde je tento uhol pohľadu súčasťou rodinnej kultúry, potom toto dieťa s väčšou pravdepodobnosťou povie, že už ducha videlo,“ hovorí Woolley. „V niektorých (globálnych) kultúrach, ako je India, ak dieťa tvrdí, že videlo ducha, alebo že ho navštívil duch predka, považuje sa to za pozitívnu vec. V Spojených štátoch vo všeobecnosti neexistuje vek, v ktorom by ľudia takto premýšľali o duchoch. Uvažujú o nich ako o nadprirodzených bytostiach.“
Malé deti nerozlišujú, či je to duch alebo nie
Psychoterapeutka a autorka knihy Kids Who See Ghosts (Deti, ktoré vidia duchov) Caron Goode hovorí, že deti vo veku dvoch, troch či štyroch rokov ešte nedokážu rozlíšiť rozdiel medzi duchom a svojím vymysleným kamarátom, a preto je u nich vylúčené, aby to, čo vidia, pomenovali duch. Podľa doktorky je teda pravdepodobné, že niečo skutočne vidí. Zistíte to jednoducho. Dieťa by tú osobu malo vedieť popísať (teda za predpokladu, že vie hovoriť).
Ako znížiť faktor strachu
Woolley radí rodičom, aby sa nevystrašili, ak ich dieťa začne hovoriť o duchoch. Komunikácia s dieťaťom je kľúčová.
Ale čo keď vám drobec povie, že chce, aby duch zmizol? Existujú rôzne stratégie, ktoré môžu rodičia použiť na zníženie strachu. Jedna z takýchto stratégií pochádza aj z kníh JK Rowlingovej o Harrym Potterovi. Že aká? Spomínate si na časť, kedy Nevill Longbottom mal vládnuť svoj strach, svoju hrôzu? Bál sa profesora Severusa Snapa. Neville zmiernil svoju hrôzu tým, že si predstavil Snapa v oblečení svojej starej mamy.
Tak isto, poraďte svojmu drobcovi. Ak sa bude báť, nech si vezme svoju kúzelnú paličku a predstaví si svoju hrôzu v komickej situácii.
Woolley hovorí o fenoméne zvanom konfirmačná zaujatosť. „Ak máme tendenciu venovať pozornosť veciam, ktoré podporujú naše presvedčenie, a ak niekto verí v duchov a chce vidieť ducha, je pravdepodobné, že bude interpretovať hluk, tieň alebo víziu ako ducha.“
Psychoterapeutka Caron Goode zasa radí, že deti môžu duchom povedať, aby šli preč, presne tak, ako keď ich niekto obťažuje v skutočnom živote. S rodičmi si potom môžu vytvoriť nejaký rituál pred zaspávaním. Dôležité je, aby sa deti cítili v bezpečí.
Pokiaľ sa úzkostné stavy a strach "z duchov" opakujú, rodičia by sa podľa psychológov mali zamyslieť, či sa niečo nedeje v rodine, a prípadne sa poradiť s odborníkmi.
