1. Vysvedčenie nemôže byť pre starostlivých rodičov šokom. Priebežná znalosť školských výsledkov patrí k základnej starostlivosti o dieťa.
2. Pri hodnotení vysvedčenia musia mať rodičia na zreteli možnosti a schopnosti dieťaťa a nie vlastné ambície a neprimerané požiadavky.
3. Postoj rodičov k vysvedčeniu by nemal vyvolávať u dieťaťa pocit viny a nedostatočnosti. Dieťa musí vedieť, že je rodičmi akceptované také, aké je.
4. Pri hodnotení známok treba citlivo hľadať kompromis medzi prísnosťou a toleranciou - najväčšou chybou je dieťa verbálne raniť a fyzicky ho trestať.
5. Niektoré deti jednoducho nemajú talent na všetko a ich neúspechy nemusia byť prejavom nezáujmu a ľahostajnosti. Psychicky vyrovnané dieťa, ktoré sa vedomostne rozvíja vo vybraných predmetoch, bude mať väčšie šance uplatniť sa v živote, než dieťa s ukážkovými známkami, ale osobnostne labilné, neisté a úzkostlivé.
6. Zlé známky na vysvedčení môžu signalizovať roznôrodé problémy: konflikty v rodine, problémové vzťahy s rovesníkmi, strach z učiteľa, obavy zo zlyhania, túžbu upútať na seba pozornosť a pod. To všetko ovplyvňuje koncentráciu dieťaťa a podnecuje pocity strachu a úzkosti. Za takých okolností nemôže dieťa dosahovať v škole dobré výsledky.
Na záver:
Dobré vysvedčenie nemožno brať ako samozrejmosť, skrýva sa za ním priveľa úsilia. Je nutné dieťa pochváliť, dať mu najavo rodičovskú radosť a hrdosť nad jeho schopnosťami. Samozrejme, súčasťou pochvaly môže byť aj primeraný darček.
Nad vysvedčením, ktoré nepoteší, treba spoločne so svojim potomkom porozmýšľať a následne by rodič mal dať dieťaťu ďalšiu šancu. Dieťa zvyčajne dôvera rodičov povzbudí a motivuje.
Každé dieťa by malo vedieť, že vysvedčenie a rodičovská láska sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia.
