Poznajú vaši drobci tieto neskutočne skvelé hry? Že nie? K šťastiu nám v našich detských dobách stačil kus gumy, krieda alebo „plácačky“ kamienky. Čo takto naučiť vaše ratolesti tieto skvelé hry plné pohybu, zábavy a smiechu?
Honzo vstávaj
Päť slepačích, tri slonie, osem mravčích. Spomínate si? Hrala sa tak, že jeden z hráčov si stúpol proti ostatným, otočil sa chrbtom a postupne ich vyvolával vetou: "Honzo, vstávaj!" Hráč naproti nemu sa spýtal: "Koľko je hodín?" A on povedal práve napríklad: "Tri mravčie“. Dieťa potom muselo predviesť chôdzu mravčeka a urobiť tak tri krôčiky k nemu. Povel „štyri žabie" zasa znamenalo predviesť štyri poctivé výskoky z podrepu. Kto sa prvý dostal k „vyvolávačovi“, vyhral. Vtedy pojem obezita sme takmer ani nepoznali.
Skákanie gumy
Guma. Hra, ktorú poznali takmer všetky dievčatá, teraz už ženy a mamy. Ako sa hrala? Princíp bol jednoduchý. Stačilo zobrať kus akejkoľvek pevnejšie gumy, napríklad od teplákov, a zviazať ju dookola. Dvaja sa postavili čelom proti sebe, gumu si natiahli okolo nôh a tretí mal za úlohu skákať danú zostavu. Začínalo sa s gumou pri členkoch, postupne išla guma vyššie a vyššie, až skončila napríklad aj pri páse. Tí najlepší si trúfli aj na výskoky v úrovni rebier. Čo vy na to, skúsite to a oživíte svoje detstvo s vašim druhým „ja“?
Cukor, káva, limonáda
Je to veľmi populárna hra s jednoduchými pravidlami. A ako že sa hrala? Pri tejto hre bolo veľmi dôležité mať veľa priestoru. Jeden z hráčov sa k ostatným otočil chrbtom a na pomerne veľkú vzdialenosť kričal: "Cukor, káva, limonáda, čaj, rum, bum." Medzitým ostatné deti bežali smerom k nemu. Ale pri slova "bum" sa rýchlo otočil a pozrel na spoluhráčov. Tí museli stuhnúť a nehýbať sa. Kto sa pohol, musel späť na začiatok.
Hádzanie žabiek
Obľúbená zábava hlavne chalanov a ich oteckov. A o čo vlastne išlo? Aby ste mohli robiť žabky, museli ste najskôr nazbierať veľa „plácačiek“, teda plochých kamienkov. Potom stačilo zájsť k rybníku alebo k rieke a hádzať kamene v správnom uhle do vody tak, aby sa od hladiny opakovane odrážali a skákali ako žabky. Tieto skoky sa potom počítali. Väčšinou sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Tí väčší machri sa dostali aj cez číslo päť. Svetový rekord drží podľa Guinnessovej knihy rekordov Američan Kurt Steiner, ktorý ich hodil 88. Idete na nový rekord?
Škôlka
Dlhé chvíle sme si krátili hádzaním lopty o stenu domu. Medzi hodením a chytením lopty sa museli plniť rôzne úlohy. Začínalo sa tak, že sa lopta hodila o zem, urobila sa otočka a lopta sa zase chytila. Postupne sa úlohy sťažovali. Hádzalo sa pod ľavou aj pravou nohou alebo sa tlieskalo pred telom i za telom, než sa lopta zasa chytila. Inak škôlka sa hrala aj so švihadlom.
Krvavé koleno
Strašidelná hra? Trošku! V podstate išlo o klasickú hru na naháňačku. Len sa u nej rozprával strašidelný príbeh. Jedno z detí bolo „Krvavé koleno“, a s ďalším kamarátom sa dohodlo, o koľkej hodine začne chytať ostatné deti. Potom začali deti chodiť dookola a odpočítavať čas slovami: "Prvá hodina odbila, lampa ešte svietila, druhá hodina odbila, lampa ešte svietila." V dohodnutú hodinu Krvavé koleno vykríkne: "Lampa zhasla!" a začne sa tá pravá zábava. Krvavé koleno naháňa ostatné deti, koho chytí, stane sa novým Krvavým kolenom. Zahrali by ste si?
Zdroj foto: Shutterstock
