Deti majú prirodzenú potrebu hýbať sa, nacvičovať motoriku; no pretože iba začínajú, sú neohrabané, nemajú nad svojimi pohybmi žiadnu kontrolu a väčšinu predmetov, ktorých sa dotknú, dokážu iba "rozmetať" okolo seba. Aj tento výsledok ich však poteší a po pozbieraní predmetov dospelými, ho ihneď s radosťou zopakujú, pokračujúc tak v nácviku ovládania svojich pohybov.
Deti prichádzajú na svet s chuťou na sladké - teda na jedlá, ktoré sú podobné materskému mlieku. Na všetky ostatné chute si musia ešte len zvyknúť a postupne si ich obľúbiť. Väčšina detí sa preto "prepracuje" k zelenine cez jej sladšie podoby - mrkvu alebo kukuricu.
Nedeliť sa so svojim vlastníctvom je pre dieťa prirodzené. Nemôže vedieť, že delenie sa prináša nejaký efekt, že má sociálny zmysel. Až postupne prichádza na to, že podelením sa o niečo môže získať - nielen kamaráta, ale aj možnosť, že niekto sa zasa s ním o niečo podelí.
Okolo dvoch rokov si deti všimnú vlastnú nezávislosť - dokážu sa presúvať, môžu si vziať, čo chcú, vedia povedať nie... Ich potreba presadiť svoje požiadavky rastie; nechápu, prečo ich okolie neposlúcha, prečo sa im nedarí zrealizovať svoje želania a to ich frustruje - podliehajú zlosti a vedia ju dať poriadne najavo... V záujme svojich vytýčených cieľov vrieskajú, kopú, štípu, hryzú; skrátka, používajú všetky sebe dostupné prostriedky, aby dosiahli svoje.
Divoké správanie je u detí formou poznávania. Potrebujú si, samozrejme, aj vybiť energiu a odreagovať sa, no zároveň je detská "bláznivosť" prejavom snahy porozumieť okolitému svetu a začleniť sa do neho, je prejavom túžby ovplyvňovať sa navzájom s ostatnými ľuďmi.
