Korálové útesy
Tento prírodný div sveta vzniká vďaka malým korálovým polypom s jednoduchou nervovou sústavou a existovali už pred 600 miliónmi rokov. Korálové útesy tvoria „tvrdé korály“, ktoré majú vápenatú schránku a na útesoch nás očarúvajú pestrofarebné „mäkké korály“. Napriek tomu majú niektoré druhy „mäkkých korálov“ veľké množstvo uhličitanu vápenatého preto, niektoré z nich sú tvrdšie ako tie, ktoré tvoria útes. Z najznámejších „mäkkých korálov“ je korál červený, ktorý je obľúbený pri výrobe šperkov.
Väčšina korálových polypov potrebuje k svojmu životu dostatok svetla, čistú vodu, ktorej teplota neklesá pod 20°C, oblasť bez vlnobitia a prúdy, ktoré prinášajú potravu.
Tieto špecifické podmienky spĺňa len niekoľko oblastí na svete a v menšom množstve ich je možno vidieť len v Karibskej oblasti. Najväčší výskyt korálových útesov sa však nachádza v Indickom oceáne, v pásme od Červeného mora až po Indonéziu, na ktoré nadväzujú útesy v Tichom oceáne od Filipín po východnú Austráliu. Korálový útes pozdĺž severovýchodného pobrežia Austrálie sa tiahne do diaľky dlhšej než 2000 km a rozprestiera sa na území veľkom 37 000 m2. Leží v jedinečnej biosferickej oblasti, kde žije okolo 4000 druhov rýb.
Na druhej strane existujú korálové útesy, ktoré vyžadujú úplne odlišné podmienky pre svoj život. Nepotrebujú svetlo a teplo, naopak žijú vo veľkých hĺbkach pri nízkej teplote okolo 4 až 13°C. Predpokladá sa, že existujú vďaka baktériám, ktoré spracovávajú zo dna unikajúce uhľovodíky ako je napríklad metán.
Tiesňava verzus kaňon
Obidva krajinné útvary majú rovnaký pôvod, avšak tiesňavy sú vývojovo mladšie, pútajú strmými skalnými stenami, nevyrovnaným spádom dna a často sa v nich vytvárajú vodopády.
Kaňony sú staršieho pôvodu, majú rovnejšie dno a sedimenty na ňom vytvorili riečnu nivu. Okraje horných svahov sú širšie ako zvierajúce steny dna kaňonu; a majú strmé zrazy so sklonom väčším než 45°, na dne ktorého zväčša tečie rieka, ktorá ho stáročiami vyhĺbila.
Najhlbší kaňon sveta sa nachádza v Číne, v juhovýchodnom Tibete. Vznikol pôsobením a pretekaním rieky Yarlung Zangbo medzi sedemtisícovými vrcholmi Himaláji. Objavený bol len v roku 1998, jeho priemerná hĺbka je cez 5000 metrov a svojou dĺžkou 496 km, je aj najdlhší na svete. Pri 7782 m vysokom vrchole Namjagbarwa sa nachádza prudký úsek kaňonu, kde sa voda rúti rýchlosťou skoro 90 km/hod. na úseku širokom necelých 100 m.
Medzi ďalšie najdlhšie kaňony sveta patria dva súperiace kaňony riek Colca (3501 m ) a Cotahuasi (3354 m) v peruánských Andách.
Hranicu medzi štátmi Oregon a Idaho tvorí Diablov kaňon (Hells canyon), ktorý si pred šiestimi miliónmi rokov začala hĺbiť Hadia rieka v náhornej planine tvorenej usadenými horninami. Steny kaňonu v najvyššom bode sa týčia riekou vo výške 2436 m a napriek ťažkému terénu tam boli vybudované tri hydroelektrárne. Dnes je to rekreačná oblasť, ktorá poskytuje horskú turistiku, cyklistiku a rafting na Hadej rieke.
Najslávnejším kaňonom však ostáva Veľký kaňon rieky Colorado v Arizone, napriek tomu, že jeho hĺbka (1737 m) a dĺžka (440 km) boli už prekonané.
Na Gemery hľadajte pravé kaňony
Skutočné kaňony máme na Slovensku len dva. Vznikli pôsobením rieky Slaná a Štítnik v Slovenskom krase.
Kaňon v Slanej vznikol približne v mladších treťohorách a dnes začína pri Brzotíne a končí pri Plešivci. Dlhý je 11 km, šírka sa odhaduje na 1 km a miestami má hĺbku až 400 metrov.
Kaňon Štítnik vznikol podobným spôsobom a v rovnakom čase. Jeho dĺžka je asi 6 km, šírka 1 km a hĺbka až 250 metrov.
Zaujímavosťou je, že oba kaňony sa nakoniec stretajú pri Plešivci, kde sa rieka Štítnik vlieva do Slanej.
Podobne ako vo svetoznámych lokalitách kaňonov, aj na území Plešivskej, Koniarskej a Silickej planine sa nachádzajú ideálne chodníky pre turistov a v Slovenskom krase nesmieme vynechať návštevu jaskýň (Domica, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa).
