Neodmysliteľnou súčasťou návštevy Egypta a Grécka je prehliadka umeleckých pamiatok. Mnohí ľudia však pokladajú túto prehliadku za akúsi "dovolenkovú povinnosť" či daň zo zdania kultúrnosti. Zvyčajne to súvisí s nedostatkom nadšenia, ktoré je dôsledkom absencie informácií a poznatkov.
Ani vám sa nechce pred dovolenkou listovať v knihách? Prečítajte si naše výtvarné minimum.
Je to viac ako 20-tisíc rokov, čo človek prejavil svoje umelecké sklony jaskynnými maľbami, reliéfmi a soškami zvierat, ktoré pravdepodobne súviseli s rituálmi a mágiou pravekých lovcov. Potom človek vzpriamil kusy kameňa a zarazil do zeme koly, do ktorých vytesal ľudské tváre. Boli to obrazy bytosti, ktorá sa svojou vzpriamenou postavou stavia na odpor gravitácii a odlišuje sa od ostatných živočíšnych druhov. Človek tak potvrdil svoju živočíšnu osobitosť nanajvýš ľudskou koncepciou - sochou. Umenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ľudského napredovania.
Umenie starého Egypta fascinuje svojou eleganciou, veľkoleposťou a tajuplnosťou... Obdivovateľov staroegyptských fresiek a basreliéfov zaujme hneď v prvom pláne zvláštny, strnulý charakter zobrazovania ľudského tela: hlava a končatiny postáv sú znázorňované zboku, zatiaľ čo vrchná časť trupu a plecia sú zobrazené z čelného pohľadu. Prečo? Isté je, že skúsení egyptskí umelci vedeli nakresliť nohy aj spredu, ale mali svoje dôvody, aby tak neurobili. Egyptské maľby a vlysy na stenách totiž rozprávajú príbehy a ilustrujú históriu, využívajúc k tomu určité kódy a pravidlá. Každá postava tu odkazuje na ďalšiu; sklon nôh a chodidiel naznačuje smer pohľadu. Hĺbka perspektívy je u Egypťanov znakom dvojzmyslu; predkladá zdvojenie významov alebo navrstvenie niekoľkých príbehov; a tak zobrazenie trupu spredu (jeho podriadenie ploche obrazu) je výrazom želania, aby telo pôsobilo zrozumiteľne a celistvo. Takéto znázornenie tela, ktoré považujeme za nerealistické vzhľadom na jeho neprirodzené skrútenie, sa javilo Egypťanom ako verné. Neprirodzene široké plecia alebo veľké oči vyjadrovali konkrétne posolstvá.
Pozornosť egyptských umelcov sa nezameriavala na ľudskú individualitu a smrteľnosť, ale na to, čo je v bytí trvalé a večné. Nešlo o snahu napodobniť život, ale zadefinovať podmienky jeho existencie a znovuzrodenia. Umelecké dielo bolo v Egypte súčasťou tajuplnej a dokonalej reality a umelec sa zúčastňoval na zázraku stvorenia. Egypťania napríklad hovorili sochárovi "ten, ktorý tvorí život".
Treba tiež vedieť, že nádherné egyptské fresky dokumentujú viac ako 2000-ročnú históriu Egypta: od Starej ríše (2613 - 2160 p.n.l.) až k tzv. neskorému obdobiu (661 - 332 p.n.l.). Egyptskí umelci po celý ten čas využívali pri zobrazovaní drobnú sieť malých políčok. Nebola to ani tak sústava mier, typická pre ľudské tvary, ako vypracovanie plánu pre usporiadanie pohybov a rozmanitosť pozícií. Ľudské telo bolo v egyptskom zobrazovaní podrobené akoby pravidlu písania, tak ako sa usmerňuje telo písmena v kaligrafii.
/Nabudúce pokračovanie.../
