o všetko je dobre vedieť pred návštevou arabských krajín?
Napríklad to, že ženy by mali nechať na dne kufrov oblečenie bez rukávov, priesvitné blúzky, dekoltované šatstvo, minisukne, priliehavé legíny či šortky; skrátka všetko, čo pôsobí u žien príliš slobodomyseľne a u mužov vyvoláva nepatričný záujem a vzrušenie. V Iráne si dokonca musí žena obliecť čadru (vrchný odev moslimiek) alebo kabát a šatku. No a muži - ak si chcú zachovať vážny imidž - by mali rozhodne z batožiny vyhodiť krátke nohavice (napokon, názor Arabov, že muži ukazujúci nohy strácajú dôstojnosť, nie je na zahodenie...) a odporúča sa tiež košeľa s dlhým rukávom.
Arabský muž (možno preto, že nenosí krátke nohavice) stelesňuje vždy autoritu, a to v rodinnom i spoločenskom živote. Žena sa prezentuje predovšetkým ako manželka, matka a milenka a centrom jej života je domácnosť. Niet sa teda čo čudovať, keď verejné priestranstvá arabských miest zapĺňajú takmer výhradne muži. Ponevierajú sa po uliciach alebo posedávajú v kaviarňach (arabských centrách spoločenského života, kde sa tiež zvykne ponúkať pracovná sila) a fajčiac vodné fajky donekonečna tárajú. Ženy sa objavujú na uliciach a v reštauráciach väčšinou v sprievode muža a v niektorých krajinách (napr. Iráne) sú dokonca ženy a muži od seba cieľavedome izolovaní: závesom oddeľujúcim časť reštaurácie alebo existenciou dámskych a pánskych autobusov - v umiernenejších moslimských krajinách môžu cestovať obe pohlavia spoločne, no ženám a mužom, ktorí sa nepoznajú, je zakázané sedieť vedľa seba.
Pobyt v arabských krajinách môže našinec využiť aj na odvykaciu kúru od alkoholu a bravčového mäsa. Samozrejme, chce to trochu dobrej vôle - korán totiž v záujme turistického ruchu ignoruje hotelové priestory a turistické štvrte (tu, naopak, nezriadená konzumácia čohokoľvek bude vítaná). Aj u turistov sa však predpokladá istá empatia a očakáva sa, že v pôstnom mesiaci moslimov (ramadáne) medzi východom a západom slnka nebudú v prítomnosti arabských hostiteľov ani jesť ani fajčiť. Mimo ramadánu je zasa dobre vedieť, že pri tradičnom príjme potravy, t.j. prstami, nemožno používať ľavú ruku - nanajvýš pri krájaní ryby alebo lámaní chleba, v žiadnom prípade však pri podávaní jedla do úst. A ak sa pri tom náhodou sedí na dlážke, nohy musia byť prekrížené - smerovať chodidlami k naproti sediacemu je urážlivé.
