Niektoré z nich sú viac, či menej seriózne vzhľadom na konkrétne pozorovania a počet sledovaných vodičov. Jedna z tých spoľahlivých štúdií pochádza z Veľkej Británie, v ktorej sa dopravní psychológovia zamerali na frekvenciu používania smeroviek a spätných zrkadielok, dodržiavanie rýchlosti či jej prekračovanie a predbiehaním vozidiel. Z tohto prieskumu vyšli štyri kategórie vodičov. Pri ich charakteristike autori štúdie používajú termín „skoro autonehoda“. Je to krízová situácia pri šoférovaní, pri ktorej však nepríde priamo k nehode.
1, Bezpečný vodič
Takýto vodič nereaguje nepredvýdateľne a krízové situácie sa skoro neobjavujú. Sledovanie dopravnej situácie v spätných zrkadlách používa približne pri dvoch z piatich manévroch a dvakrát počas 1,6 km. Pri predchádzaní sa nechá dvakrát tak často predbehnúť, než sám predchádza.
2, Nerozvážny vodič
Spravidla sa chová na ceste riskantne. Robí nezvyklé manévre, hlavne pri predbiehaní a pri vyhýbaní sa pevnej prekážky. Spätné zrkadlá síce používa , stredové zrkadlo už pomenej.
3, Disociačne aktívny vodič
Z psychologického hľadiska disociačný stav znamená, že myseľ je oddelená od emocionálneho stavu, alebo od tela. V tomto prípade označuje vodiča, ktorý ovláda auto s nižším stupňom bdelosti. Reakcie na zmenu v dopravnej situácii rieši obtiažne a chýba mu predvídavosť. "Vyniká" v nezvyklých manévroch a dostáva sa do kritických havarijných situácií hlavne pri predbiehaní. Zrkadlá využíva minimálne a predbieha štyrikrát častejšie, než je predbiehaný.
4, Disociačne pasívny vodič
Tento typ vodiča je veľmi nebezpečný aj pre stojace autá. Používanie spätných zrkadiel je neznámy pojem, pravidelne predbieha a robí tzv. „myšičky“, dôsledkom čoho donúti vodičov za ním ráznejšie dupnúť na brzdy. Je netrpezlivý a netolerantný voči ostatným.
