Svoje produkty si musel nechať patentovať, pretože okamžite sa objavili pokusy napodobňovať jeho špičkové kúsky. Preto si dizajnér, ktorý sám seba označoval ako špecialistu na balenie módy, nechával veľmi záležať na rozpoznateľnom obale pre jeho cestovné kufre, na ktoré sa vtedy špecializoval.
Rozmach
Naozaj vo veľkom však kopírovanie popredných značiek prepuklo až po druhej svetovej vojne. S cieľom zabrániť tomu začali návrhári predávať špeciálne označené verzie, ktoré ale boli drahšie než originál. 60. roky boli obdobím, kedy sa doslova roztrhlo vrece s novými značkami a zvykom bolo neustále obmieňať svoj šatník. Na svoj najväčší rozmach preto „značkománia“ ešte len čakala. 80. roky priniesli tzv. dekádu zlomu. Rozdiel medzi umením a gýčom sa začal stierať a v západnej spoločnosti nastala hotová honba za značkami v duchu hesla „kto má viac, vyhráva“. Nastalo doslova zlaté obdobie svetovo uznávaných značiek, ktoré narazilo až na rozrastajúcu sa globalizáciu koncom 90. rokov. Spolu s tým, ako sa výroba presúvala do menej rozvinutých krajín s lacnejšiou pracovnou silou, rozrástla sa aj výroba napodobenín do masových rozmerov.
Originalita a kvalita vyhráva
Tá pokračuje dodnes, napriek tomu, že módne giganty sa snažia brániť svoje brandy armádou dekektívov aj právnikov. Dobrou správou pre nich však je, že podľa prieskumov generácia žien vo veku18 až 38 rokov o fejky nestojí. Ak si to môžu dovoliť, volia originál, pretože oceňujú jeho jedinečnú auru. Dokonca, podľa jednej z najnovších štúdií nie sú napodobeniny nebezpečné, pretože pomáhajú šíriť vedomie o značke. Situáciu oplyvnila aj ekonomická kríza – spotrebiteľov posunula k triezvejšiemu nakupovaniu, ktoré paradoxne nahráva práve drahším, originálnym výrobkom. Ľudia sa totiž navracajú k tradičným hodnotám kvality, poctivého remesla a ohľaduplnosti k životnému prostrediu a riadia sa heslom „Menej je viac“.
