EGYPT
Štíhli Egypťania, v priesvitných ľanových odevoch, dbali na každodennú hygienu a hladké vyholenie. Očné viečka si natierali na modro, zeleno a zlato, okolo očí si kreslili hrubú čiernu linku siahajúcu až po spánky, ústa nosili natreté na tmavočerveno a nechty na rukách a nohách si henou maľovali na červenohnedo. Pestovali, a na vynikajúcej úrovni spracúvali ľan, ale dovážali aj bavlnu a hodváb. V malom množstve spracúvali vlnu z tiav, ktorú však považovali na za podradný materiál, vhodný len na hrubé prikrývky. Keďže ako prví na svete vyrábali dekoratívne sklo, využili ho aj na výrobu ozdôb, najmä typických okrúhlych golierov, ktoré nosili muži aj ženy a vôbec všetci, ktorí si ho mohli dovoliť. Na hladko oholených hlavách nosili typické parochne z vlny alebo pravých vlasov a faraóni nosili falošné briadky, ktoré si stužkami priväzovali za uši.
KRÉTA A MYKÉNY
Kultúra, ktorá sa vyvinula na území krétskeho ostrova a na pevnine v Mykénach je dnes považovaná nielen za mimoriadne vyspelú, ale aj mierumilovnú a umeniamilovnú. V ruinách palácov sa našli maľby spodobujúce spanilých mládencov so zložitými účesmi a dámy v dlhých volánových sukniach a živôtikoch s odhaleným poprsím. Boli to zároveň zdatní športovci, ktorí preskakovali býky i odvážni moreplavci, ktorí motívy morskej fauny a flóry spodobovali do prekrásnych dekoratívnych textílií a úžitkovej keramiky.
GRÉCKO
V antickom Grécku sa zrodili všetky základné filozofické smery, dokonalé sochárstvo a ušľachtilá keramika tenkého črepu. Ich zmysel pre vyvážené telesné proporcie a láska k športu viedla k vytvorenie teórie kalokagátie - učeniu o harmonickom rozvoji človeka, vyspelému vzdelávaciemu systému a olympijským hrám. Nosili pomerne jednoduché tunikové a zavinovacie odevy - chitón a himation, ženy aj plášť peplos. V úprave tváre prevládala jednoduchosť, ale vlasy si začesávali do umných kompozícií. Takzvaný grécky uzol vošiel do kaderníckeho slovníka a v histórii sa objavuje vždy, keď sa móda znovu vracia ku klasickým inšpiráciám.
RÍM
Starí Rimania boli predovšetkým roľníci a vojaci. Dali svetu prepracovaný právny systém a keďže boli posadnutí vytváraním impéria, rozosiali svoju kultúru po veľkej časti Európy. Účesy Rimaniek nemali s dobrým vkusom nič spoločné a podobne povážlivý bol ich vzťah k šperkom. Najmä tí bohatší značne preháňali. Ale, odev vojaka nadobudol „profesionálnejší“ ráz, od severských národov si adoptovali nohavice a spriadali takmer všetky druhy kultúrnych plodín poskytujúce materiál na vlákna. Stykom s Afrikou a Orientom obohatili motiviku tkanín, pričom ich zmysel pre farebnú harmóniu sa stal vyhlásený.
RANÝ STREDOVEK
Po rozpade Rímskej ríše na Západnú a východnú, odrážalo ošatenie zreteľne vývoj v týchto oblastiach. V západnej časti odev smeroval k triezvosti, praktickosti a priberaniu odevných prvkov a súčastí zo šatníka barbarských kmeňov zo severu a východu Európy. Východný, Byzantský odev zostal ťažkopádny, prezdobený a čo najviac zahaľoval prirodzený tvar tela. V románskom období sa ustálil jednoduchý typ odevu s halenou, v páse prepásanou šerpou, alebo opaskom a pančuchami, či jednoduchými nohavicami. Ženský odev bol dlhší a v chladnejšom počasí nosili ženy aj muži plášť pelerínového typu s kapucňou. V Byzancii dali prednosť tuhšiemu odevu posiatemu bohatými výšivkami vo veľkých vzoroch, pričom medzi mužským a ženským odevom boli len minimálne rozdiely.
GOTIKA
Zhruba od 8. do 14. storočia sa vytvára a formuje nový typ oblečenia, ktorý sa napokon ustálil na viacerých typoch košieľ, tunike nohaviciach a plášti. Klobúk a obuv nebola samozrejmosťou u všetkých, ale tí zámožnejší ich mali niekoľko. Šperky sa nosili striedmo a odev bol málokedy vo výrazných farbách. Ak bol niekto veľký parádnik, sústredil svoju tvorivosť na vytváranie originálneho riasenia. V 11. storočí priviezli križiaci zo svojich výprav zo Svätej zeme orientálne tkaniny a tie boli natoľko inšpiratívne, že podnietili vznik nového estetického ideálu. Tak ako gotická katedrála, aj ženská silueta zoštíhlela a začala sa éra predlžovania. Burgundská móda kniežacieho dvora v Dijone s odvážnymi strihovými manierami a dôrazom na čiernu bola zároveň prvá, ktorá v histórii po prvýkrát tvarovala odev pomocou vypchávok. Práve tieto výstredné odevy sa neskôr stali synonymom „princeznovskej“ módy.
RENESANCIA
Obnovenie antických myšlienok a ideálov zapôsobilo na vývin módy tak, že okrem iného, opäť došlo k odhaleniu ľudského tela. Oblečenie dalo telu pohyb a výraz a zasa raz zdôraznilo jeho príťažlivé tvary. Dámsky odev sa rozdelil na živôtik a sukňu, spodný odev spĺňal funkciu bielizne a v dômyselných prestrihoch prenikal na povrch, a tak sa zapájal do celkového vyznenia šiat. Farby, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď hovorili rečou symbolov, mali za úlohu vytvárať náladu. Šilo sa z ľahších a vzdušnejších látok a účesy boli také pôvabné, že sa, pokiaľ možno v každom veku, vystavovali obdivným pohľadom. K určitému úpadku došlo až v období reformácie, keď skončilo obdobie kladného prístupu k ľudskému telu a nastúpila puritánsky všednosť s dôrazom na asketickú striedmosť.
BAROK
17. storočie poznačili tridsaťročná vojna a nedbalá elegancia stredného stavu rovnako, ako masívne rekatolizačné úsilie. Ženská i mužská silueta „zmäkla“ a zahalila sa do bohatých záhybov. Bola zároveň robustná a pyšná. Z predchádzajúcich období si zobrala všetko užitočné a niektoré prvky, ako napríklad pôvodne skromné španielske okružie doviedla do obrých rozmerov. Sociálne pohyby priniesli zmenu autokracií na konštitučné monarchie a s tým prišla móda nového občana, ktorý mal výnosné zamestnanie. Španieli si obľúbili čiernu farbu a odev skresali na základné „geometrické“ tvary, čo sa zapáčilo puritánom, ktorí túto módu napokon rozšírili aj na americký kontinent. Ľudia tohto obdobia žili v chladnejších podmienkach takzvanej malej doby ľadovej, čo jasne badať na skladbe ošatenia, ktoré má mnoho súčastí. Pánske oblečenie sa skladalo z nohavíc, košele, vesty, kabátca, viazanky, klobúka a kabátu. Dámsky odev zvýrazňoval a kreslil postavu, pričom bol zároveň ležérny i vznosný. Ku koncu 17. storočia sa odev uvoľnil, ťažké brokáty nahradili ľahšie materiály a rozkvet zažilo aj pohodlné domáce oblečenie.
ROKOKO
V období galantných frivolností, odohrávajúcich sa na pozadí púdrových farieb, hodvábnych brokátov a jemných čipiek, móda poslednýkrát predstavila skutočný luxus. Krinolína dostala svoj typický oválny tvar podopretý solídnou konštrukciou a doplnky sa stali výrazným komunikačným prvkom. Pánsky kabát sa viac otvoril, vesta stratila rukávy a zostrihnutím šosov, čo sa najskôr udialo na uniforme a neskôr aj na ostatných typoch kabátcov, vznikli zárodky moderného fraku.
19. STOROČIE
V 19. storočí začína moderná doba. Doba pokroková a triezva. Začína chaosom spôsobeným napoleónskymi vojnami, keď sa móda obracia pre inšpiráciu k antike a dámsky odev sa stal takým „odľahčeným“ až spôsoboval chronické ochorenia z prechladnutia. Práve toto storočie však prináša zrýchlenú módnu výmenu, keď každých 20 - 30 rokov môžeme pozorovať prudký obrat od striedmosti k afektu a naopak. Stále sa dodržiavali prísne pravidlá v oblečení na deň, príležitosť i ročné obdobie. K slovu sa prihlásila konfekčná výroba vyrábaná vo veľkom a najmä mužská móda sa čoraz viac stávala monochromatickou, až napokon skončila v dnešnej šedočierni. Klasická, empírová móda sa v polovici storočia preklopila do druhého rokoka s návratom krinolíny, veľkoplošným výstrihom a obrovskými rukávmi. Deformačná turnýra, v poslednej štvrtine 19. storočia, bola spolu so šnurovačkou posledným mučiacim nástrojom, ktorý ženy spútaval do neprirodzenej podoby. Až noblesné odevy nastupujúcej secesie otvorili cestu pohodlnému a praktickému odevu, ktorý si už ženy nikdy nedali vziať.
