... na ktorom sa podieľali aj ekologický spolok Arnika a spotrebiteľská organizácia dTest, totiž prináša znepokojivé výsledky. Každý tretí testovaný produkt obsahuje nebezpečné bisfenoly a každý dvadsiaty dokonca v miere prekračujúcej bezpečnú hranicu. Najviac problematická je bielizeň zo syntetických materiálov, pričom bavlnená bielizeň dopadla výrazne lepšie.
Do testovania bolo zahrnutých 166 vzoriek bielizne zakúpenej naprieč piatimi európskymi štátmi. 79 výrobkov bolo dostupných na slovenskom a českom trhu, zvyšok pochádzal z Rakúska, Maďarska a Slovinska. Aj tieto výrobky si však môžete priviezť zo zahraničnej cesty, alebo si ich pár kliknutiami zaobstarať v e-shope.
Zvlášť problematická je skutočnosť, že 82 % bielizne zo syntetických vlákien obsahovala bisfenoly. „Test ukázal, že najviac na to doplácajú ženy. Dámska bielizeň je častejšie vyrobená zo syntetických látok, je teda zaťažená v najväčšej miere,“ vysvetľuje Karolína Brabcová, vedúca kampaní za zákaz toxických látok v spotrebnom tovare a odborníčka na toxické látky v spotrebnom tovare spolku Arnika, a dopĺňa: „Pánska alebo detská spodná bielizeň býva z väčšej časti bavlnená a vykazovala tak v teste podstatne lepšie výsledky – tri štvrtiny dievčenskej spodnej bielizne a štyri pätiny chlapčenskej a pánskej boli bez bisfenolov.“
Šaty pre bábiky sú menej rizikové ako dámska spodná bielizeň
Úrady o rizikách spojených s bisfenolmi vedia a postupne ich regulujú. Ide o skupinu chemických zlúčenín primárne využívaných pri výrobe plastov (konkrétne polykarbonátu) a epoxidových živíc. Oba tieto materiály figurujú v širokej škále bežného spotrebného tovaru od plastových riadov po vnútorné nátery konzerv a naraziť na ne môžeme aj v textíliách.
Vzhľadom na ich časté priemyslové využitie dnes nájdeme stopy bisfenolov vo vode, v živočíchoch aj ľudskom organizme naprieč všetkými vekovými skupinami. Niektoré bisfenoly sú známe ako endokrinné disruptory, látky narušujúce hormonálny systém človeka a iných živočíchov. Výskumy pri nich preukázali množstvo negatívnych dôsledkov, napríklad zvýšené riziko potratu, vzniku rakoviny prsníkov a prostaty, obezity alebo metabolických porúch, nepriaznivo pôsobia na vývoj malých detí a na imunitný systém.
V Európskej únii je ich obsah regulovaný v materiáloch určených na styk s potravinami. Použitie bisfenolu A (BPA), najznámejšieho zástupcu skupiny, je od roku 2018 obmedzené napríklad aj v hračkách určených pre deti do troch rokov.
Podstatne menej pozornosti je zo strany úradov venovaných textilu. „Paradoxne je bielizeň na bábikách regulovaná prísnejšie ako tá ľudská, teda aj zdravie bábik je viac chránené ako zdravie skutočných detí, žien a mužov,“ popisuje súčasný stav Hana Hoffmannová, šéfredaktorka spotrebiteľského časopisu dTest, a pokračuje: „Pre náš test sme si vybrali spodnú bielizeň, pretože ju nosí každý, je v priamom kontakte s pokožkou a jej potenciálne škodlivé zloženie môže mať nepriaznivý vplyv na naše zdravie.“
Nosením aj najhoršie hodnotenej bielizne (celkovo Hunkenmöller Invisible short basic tan z Rakúska, na slovenskom a českom trhu potom Dedoles veselé bezšvové dámske nohavičky a pánske Adidas Trunk boxerky 3 pack) si človek neprivodí akútne problémy. „Je však potrebné vziať do úvahy, akému množstvu nežiadúcich látok sme denne celkovo vystavení. Domnievame sa, že je kľúčové, aby úrady čo najrýchlejšie zaviedli plošnú reguláciu toxických látok a lepšie chránili spotrebiteľov,“ zhodujú sa Hana Hoffmannová a Karolína Brabcová.
Bavlna je lepšou voľbou
Ak chcete znížiť vystavenie organizmu bisfenolom, kupujte bavlnenú spodnú bielizeň. Tento materiál sa v testovaní z hľadiska chemikálií ukázal ako najbezpečnejší. Žiadny bavlnený produkt neobsahoval vysoké množstvo bisfenolov. Podľa zistených dát nezáleží na tom, či bavlnené nohavičky alebo boxerky kúpite v značkovom obchode alebo v supermarkete. Na základe testu to vyzerá, že materiál je jediným dôležitým kritériom. Býva vždy uvedený na ceduľkách na samotnej bielizni, ale občas je potrebné ho hľadať.
Kompletné výsledky testu vrátane obrazových informačných materiálov sú k dispozícii v októbrovom čísle časopisu dTest a na webe spotrebiteľskej organizácie dTest.
Môžete tiež podpísať Výzvu pre európskych politikov, aby do roku 2029 zakázali všetky rizikové látky v spotrebnom tovare:
na webe dTestu: www.dtest.sk/vyrobky-bez-jedu
Zdroj foto: Freepik
