No jeho nedostatok bude asi hlavným dôvodom vzácnosti - horká chuť a schopnosť sfarbiť jedlá na žiarivožlto totiž nepredstavujú nič mimoriadne; a to, čo by za mimoriadne mohlo byť považované - schopnosť predlžovať mladosť - sa nepreukázalo a bolo preto zaradené do kategórie fantazmagórií.
Divo rastúci šafran možno nájsť iba v Ázii, umelo pestovaný šafran môže pochádzať z viacerých oblastí, napríklad Španielska, Maroka, ale aj južného Francúzska... Prvý zber korenia umožnia rastlinky šafranu až po niekoľkých rokoch starostlivého zavlažovania a dôslednej ochrany pred silným slnečným žiarením; potom, v priebehu približne dvoch týždňov, musia zasa zberači namáhavým spôsobom z miliónov šafranových blizien zozbierať ich žiarivé žltopomarančové časti, pričom z tisíc blizien sa vyprodukuje asi 32g šafranu.
A keďže k obyčajom ľudskej spoločnosti patrí aj to, že všetko vzácne sa falšuje, falšuje sa aj šafran - a pretože je považovaný za najvzácnejšie korenie, falšuje sa zo všetkých korenín najčastejšie. Môžete si byť teda istí, že balíček mletého šafranu kúpeného na anonymnom trhu či v zastrčenej predajni (tak v Európe, ako aj v arabskom svete) bude iba zmes kurkumy a "kadečoho"... Mletý šafran sa však nevyplatí kupovať ani od spoľahlivejších zdrojov - šafran treba kupovať v podobe nitiek, ktoré pripomínajú tenučké drôtiky dlhé cca 2,5cm.
Do akých jedál sa pridáva šafran? Predovšetkým do vývarov (hovädzieho, slepačieho i rybacieho), ryže (prílohy i rôznych foriem rizota) a omáčok (bešamelových, citrónových a maslových).
Tip na šafranovú ryžu pripravíte nasledovne: 250g ryže zalejete litrom bujónu a necháte cca 15 minút povariť na stredne veľkom ohni. 1g šafranu vymiešate s tromi lyžicami vody, zmes vlejete do hrnca s ryžou a necháte variť ďalšie 3 minúty. Potom ryžu odstavíte, scedíte a pridáte k nej zmes dusenej cibuľky, hrášku a na kocky nakrájanej papriky (na dochutenie môžete použiť trošku tymiánu, nastrúhaný syr a na drobno nakrájanú petržlenovú vňať).
Dobrú chuť!
