Telo vyčerpané horúčkou totiž potrebuje najmä dostatočný prísun tekutín a iba ľahko stráviteľnú, i keď biologicky hodnotnú stravu. Mäso a dráždivé koreniny preto musia byť pre oslabené telo tabu.
Základné menu v prvých dňoch prechladnutia by mali tvoriť: čaj s medom a citrónom, nekoncentrovaná minerálka a riedené ovocné šťavy; pričom celkové množstvo prijatých tekutín v priebehu jedného dňa by sa u dospelého človeka malo pohybovať okolo 2,5 litra, aby sa nahradili straty spôsobené potením.
Keď horúčka klesne, pacient by mal okrem tekutín dostať aj ľahkú kašovitú stravu. Najvhodnejšia je tzv. imunoaktívna strava, ktorú tvorí paprika, cesnak, cibuľa a čerstvá sezónna zelenina. Ako doplnkovú stravu možno využiť ovocné šaláty z jabĺk, hrušiek, bobuľového ovocia, pomarančov, kiwi, ananásu, avokáda a manga. Daným zložením sa zabezpečí dostatočný prísun vitamínu C a mastných kyselín.
Keď sa pacient viac-menej pozviecha, môže dostať aj potraviny s vysokým obsahom bielkovín - mliečne výrobky, vajcia... Veľmi osviežujúco pôsobia mliečne ovocné koktaily a vyšľahané tvarohové krémy.
Pri väčšom smäde treba do jedálneho lístka zaradiť dvakrát za deň polievku (zeleninový alebo slepačí vývar). Zelenina s obsahom alicínu (cibuľa, cesnak, pór...) posiľňuje odolnosť organizmu voči vírusom a vitamín C zasa podporuje tvorbu bielych krviniek a zlepšuje celkovú imunitu; pikantné druhy zeleniny tiež pomáhajú dezinfikovať sliznice.
Keďže ťažšie formy prechladnutia sprevádzajú ťažkosti s prehĺtaním, treba dbať na to, aby strava pre chorého bola nedráždivá - vlažná a mäkká, najlepšie kašovitá.
