Dolný Zemplín sa pripravuje na sviatky jari vo veľkom štýle. Veľká noc tu už dávno neznamená len začiatok letnej sezóny či prehliadku folklóru – stala sa vyhľadávaným obdobím pre návštevníkov, ktorí hľadajú jedinečné spojenie spirituality, kvalitného oddychu a výnimočnej vinárskej tradície.

Naši predkovia vnímali obdobie jarnej rovnodennosti ako vzkriesenie prírody po zime. Napriek svojej dobe vedeli zistiť pomocou – tzv.gnómu, kedy je slnko nad rovníkom a prechádza z južnej pologule na severnú. 

Darom za šibačku bolo vajíčko. Keď bolo ručne maľované predstavovalo aj symbol lásky. Práve vajíčka, ktoré dievčatá vlastnoručne zdobili mali pre mládencov cenu. Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol často mládenec presvedčiť aké city k nemu tá – ktorá dievčina prechováva

Dva tri týždne pred Veľkou nocou na nás z každej strany začnú útočiť kraslice v spoločnosti chronicky známej dvojice kuriatka so zajacom. Niektorí sa aj potešia, ale je dosť takých, ktorí už v predtermíne majú veľkonočnej nálady plné zuby. 

Viete, že veľkonočné čokoládové vajíčka sú vlastne francúzsky nápad, s ktorým prišli cukrári z versaillského kráľovského dvora Ľudovíta XIV. v 18. storočí? Devätnáste storočie prinieslo svetoznáme klenotnícke vajíčko Fabergé.

… je najvýznamnejším sviatkom kresťanskej cirkvi, ktorý sa slávil ešte v dobe predkresťanskej. Z tej doby dodnes vychádzajú aj rôzne špecifické tradície a symbolika. K základnej symbolike Veľkej noci patria mláďatá zajacov, kuriatok, baránky.

Tak, a už je tu Veľká noc! Začína Kvetnou nedeľou a končí tou Veľkonočnou. Medzi nimi sú ďalšie dni, ktoré majú svoje vlastné meno - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do Veľkej noci zahŕňame ešte aj Veľkonočný pondelok.

Po fašiangoch, období ktoré je charakteristické konzumáciou kalorickej stravy, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov prichádza čas skromnosti, kajúcnosti a pôstu.Naši predkovia dodržiavali dlhý 40 dňový pôst.

Na Veľký piatok platil pre rímsko – katolíckych, gréckokatolíckych, ale i pravoslávnych veriacich prísny pôst, ktorý sa stále dodržiava. V regióne hornej Nitry sa napríklad jedla drevená polievka (vývar zo sušených hrušiek), bez zápražky, alebo len chlieb a voda

V Rímskej ríši sa na konci 3. storočia n.l. šírilo kresťanstvo a dotklo sa aj rodiny cisára Diokleciána. ol jeden z rímskych cisárov, ktorý vieru v Ježiša Krista spočiatku toleroval. Aký paradox, keď ich neskôr masovo likvidoval v aréne.