Samozrejme, že nie je žiaduce, aby bol človek presvedčený, že je predstaviteľom dokonalej či takmer dokonalej krásy; zároveň je ale dôležité - a to nesmierne dôležité (!) - aby bol presvedčený o svojej príťažlivosti. Stretla som už mnoho žien, ktoré by sa pri prvom letmom stretnutí dali označiť za mimoriadne krásne, no čosi podstatné im k príťažlivosti chýbalo; a naopak, videla som mnoho žien, ktoré podľa dobových noriem krásy reprezentovali priemer či dokonca podpriemer, ale ich pestovaná krása v spojení s vnútorným presvedčením o vlastnej príťažlivosti im dali pečať výnimočnej atraktívnosti. Jednoducho, autor uvedeného článku sa mýli. Funguje to inak: žena, ktorá je presvedčená, že dobre vyzerá, šíri okolo seba atmosféru pohody, spokojnosti a sebaistoty, napriek tomu, že jej črty nie sú ako od Raffaela a mejkap nie je perfektný. Nič totiž nerobí ženu krajšou ako viera vo vlastnú krásu. Pokiaľ to chce ktosi nazývať domýšľavosťou, prosím, musíme byť domýšľavé!
Na začiatku mojej kariéry ma prezývali Žirafa - bola som vysoká, neohrabaná a málokto si myslel, že by som mohla byť krásna. Ale bola som hrdá, a ľudia okolo mňa začali byť ovplyvnení mojou sebaistotou a postupne ma začali vnímať ako krásnu. Dopustila som sa, pravdaže, mnohých chýb, ale v konečnom dôsledku mi moja domýšľavosť pomohla. Veď, ktorá bezvýznamná, začínajúca herečka s úzkostlivou túžbou filmovať by neuvažovala o úprave nosa, keď po každej kamerovej skúške zaznie verdikt: nie je možné, aby to dievča vyzeralo dobre - jej nos je strašne dlhý a boky priširoké (!)... Ja som ale odmietla čokoľvek zmeniť; riadila som sa svojim inštinktom a dnes viem, že týmto rozhodnutím som položila základy svojej kariéry. Uspela som vďaka svoje odlišnosti a presvedčeniu, že som krásna - presvedčila som o tom aj ostatných...
