Čo je to krása? (III.)

...Súhlasím s tým, že krásu treba pestovať. No žiaľ, média pomáhajú podporovať pomýlenú ideu dokonalej krásy. Vo filmoch a reklamách ženy (i muži) ráno vstávajú s perfektným účesom a výraznými, žiarivými očami... Pripusťme domnienku, že tí ľudia skutočne po vyhrabaní sa z perín takto vyzerajú. Ja som však takto nikdy nevyzerala a vy pravdepodobne tiež nie. K dosiahnutiu dobrého vzhľadu je jednoducho nutné určité úsilie. A nie je správne to (z akýchkoľvek dôvodov) vzdávať, presúvať sa k opačnému pólu a robiť z maskary politickú zbraň. Príjemný, pestovaný vzhľad je vždy výhoda, je to osobná vizitka uľahčujúca kontakt. Platí to v každej situácii, rovnako pre ženy ako pre mužov.

Pri filme Heller in Pink Tights (Diablica v ružovom trikote) som pracovala s režisérom Georgom Cukrom. Každý tvrdil, že má schopnosť vyzdvihnúť ženskú krásu, že dokáže objaviť ženský potenciál herečiek. Očakávala som veľké trápenie s mejkapom a kostýmami. Postupne som ale začala chápať, že krása podľa názoru tohoto režiséra spočíva v niečom inom. V jeden deň povedal, na čo nikdy nezabudnem: "Krása bez sebavedomia je menej príťažlivá ako sebavedomá škaredosť. Ak si sebaistá, si krásna." Neviem prečo, ale je to tak. Možno to súvisí s tým, že všetci máme tendenciu o sebe pochybovať, vzhliadajúc k jednotlivcom, ktorí vytvárajú dojem sebaistoty... A hoci sa sebavedomie dá len ťažko definovať, poznávame ho hneď na prvý pohľad. Podľa mňa je to určitý druh rovnováhy medzi odvahou a sebakontrolou - kto pozná svoje slabosti, dokáže ich kontrolovať; a kto má svoje slabosti pod kontrolou, dokáže byť prirodzene sebavedomý.