Zmes s 8-18 percentami vonných látok sa označuje ako parfumová voda (eau de parfum); zmes so 4-8 percentami vonných látok ako toaletná voda (eau de toilete) a zmes s 3-5 percentami vonných látok ako kolínska voda (eau de cologne).
- Slovo parfum pochádza z latinčiny a znamená "cez dym" - prvými parfumami boli pravdepodobne kadidlá, ktoré ľudia zapaľovali pri modlidbách v chrámoch i domácnostiach. Významný krok na ceste k parfumom dneška urobili Arabi, ktorí vynašli destiláciu - vďaka nej bolo možné skladovať a prevážať vonné látky bez toho, aby sa pokazili.
- O rozvoj európskeho parfumérstva sa zaslúžila Katarína Medicejská, ktorá priniesla do Paríža módu navoňaných rukavíc - pôvodným cieľom bolo potlačenie pachu zvieracej kože. Nedostatok hygieny tých čias však prispel k širšiemu uplatneniu vôní.
- Zlatá éra vôní sa začala približne pred storočím, keď sa krajčírski majstri rozhodli dávať svojim zákazníkom k novým šatám ako darček fľaštičku parfumu. Časom zistili, že kvalitný parfum je vyhľadávaný viac ako móda a môže byť zdrojom zaujímavých ziskov. Tento trend trvá dodnes a prakticky už niet významnejšieho módneho návrhára či módnej firmy, ktorá by nevyvinula vlastný parfum.
- Hlavným mestom parfumov je francúzsky Grass, kde pôsobí vyše 40 podnikov vyrábajúcich vône, okrem iných Fragonard, Galimard a Molimar, ktoré sa pýšia vyše 250-ročnou tradíciou.
- Kým vytvorí odborník na vône skutočne novú, kvalitnú vôňu, môže prejsť aj niekoľko rokov; pričom budúci parfum má už vo fáze príprav určené meno, cenu a cieľovú skupinu zákazníkov. Dôležitou súčasťou parfumu je príťažlivý flakón.
- Do 19. storočia sa parfumy miešali z vonných olejov rastlín a prísad živočíšneho pôvodu. Postupom času boli drahé prírodné komponenty nahradené syntetickými. V súčasnosti sa prísady živočíšneho pôvodu používajú len výnimočne (do najdrahších parfumov).
- Základnými zložkami klasických parfumov boli: ambra - extrakt zo spermií vorvaňov, ktorý sa zbiera z hladiny morí a pred použitím sa necháva tri roky odležať; pižmo - (predstavuje najintenzívnejšiu vôňu) ide o výťažok z pohlavných žliaz kabara pižmového (druh jeleňovitých), ktorý žije v Himalájach; cibet - výlučok análnych žliaz cibetiek (cicavcov veľkosti stredného psa žijúcich v Afrike a Ázii).
- Pri charakteristike a hodnotení vôní sa používa nasledovné členenie: hovorí sa, že parfum má hlavu (vonné látky sviežej povahy, ktoré sa odparia za pár minút), srdce (vonné látky, ktoré sa rozvinú po 10-15 minútach) a základ vône (t.j. spodný tón, ktorý tvoria najstabilnejšie vonné zložky).
- Univerzálna klasifikácia vôní neexistuje; tzv. francúzsky systém rozdeľuje vône na citrusové, kvetinové, fougére, chypre, drevité, ambrové a vresové. Vône sa tiež delia na kvetinovo-trávové, drevito-korenisté a pod. Každá vôňa je ale vnímaná rôznorodo - koľko ľudí, toľko názorov - a tak pri snahe o striktnú kategorizáciu vznikajú určité rozpory.
- Vyznenie vône na pokožke ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad mastnejšia pokožka drží vôňu dlhšie a na pokožke milovníka ťažkých, korenených jedál budú vône pôsobiť intenzívnejšie.
Tip:
- Keďže vôňa stúpa smerom hore, je vhodné nanášať si parfum aj na päty, pod kolená alebo na pupok.
- Otvorený flakón treba minúť do dvoch rokov; po dlhšom čase nastávajú zmeny v zložení vône.
- Parfum sa neskladuje v chladničke; nízke teploty poškodzujú jemnú rovnováhu jeho zložiek.