Daná rozporuplnosť deň čo deň trápi množstvo žien a dievčat, vyvolávajúc v nich pocit menejcennosti a bezradnosti, či naopak pocit zúrivej odhodlanosti dosiahnúť "svoj" ideál...! Nekonečné úvahy o kráse a vytrvalá práca na jej dosiahnutí, im odčerpáva množstvo fyzických a psychických síl, času a, samozrejme, tiež prostriedkov. Ženy totiž (aj napriek novým trendom) veľmi často podliehajú klamu, že krása je sériovou záležitosťou; že skutočne krásnymi sa stanú vtedy, keď vyhovejú želaniam iných - tých, pre ktorých je krása zdrojom zisku.
Nanútený stereotyp krásy však vedie k tomu, že päťdesiatročná dáma, ktorá by mohla byť podľa všetkých kritérií (primeraných veku) krásnou, pestovanou ženou, sa mení na karikatúru - zostarnutú adolescentku, ktorá celým svojim vzhľadom dokumentuje vnútornú bezradnosť a vonkajší nevkus. Pokiaľ tieto omyly sprevádza ešte aj módna "hra na úprimnosť", dielo zúfalstva je dokonané.
Žiarivým príkladom uvedeného "úpadku sebareflexie" sa stala svetoznáma celebrita Ivana Trumpová, ktorá pre jeden z českých bulvárnych týždenníkov vyhlásila, že jej vzhľad "na dvadsaťosem" ju stojí naozaj veľa námahy a peňazí. Možno aj preto, že načúvajúci stratili reč, nenašiel sa nikto, kto by pani Trumpovej vzal ilúziu o tom, "na koľko vyzerá"... Napokon, veď to ani nie je dôležité... Daným vyhlásením však Ivana Trumpová dosiahla presný opak svojho zámeru a všetkú tú omladzovaciu námahu spoľahlivo "zotrela" - jej slová vyvolali podozrenie z ľahkej senility... A to je asi to posledné, po čom by "dvadsaťosemročná" Trumpová túžila...
Ktovie, prečo aj bez urputnej práce je zjavne krajšia a sviežejšia celebrita iného "rázu" - Meryl Streepová, žena počítačovo nedokonalých črt, vlastníčka "neretušovanej" postavy? Možno preto, že krásu svojich očí, žiarivosť svojho úsmevu a sex-appeal svojho pohybu oživuje svojou osobnosťou... A v tom je pointa. Naopak, to totiž nejde! Mimochodom, všimli ste si nadčasový šarm a príťažlivosť naozaj "netypizovanej krásky", lady Madeleine Albrightovej?
