Výber vianočných jedál bol na Slovensku vždy ovplyvnený charakterom krajiny: skladba jedál hornatých oblastí sa líšila od skladby jedál v nížinách - ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, líšili sa tiež jedlá miest a dedín. Všade sa ale rešpektoval denný pôst Štedrého večera.
K hlavným štedrovečerným jedlám (večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál) patrili ("mestské") oblátky s medom, kapustnica so sušenými hríbami, zemiaky, hrach, fazuľa, opekance (nazývané tiež pupáky či bobaľky), rezance alebo iná cestovina (pirohy, šúľance, halušky) a kompót zo sušených sliviek. Viaceré jedlá sa spájali s poverami - napríklad pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy na obilí, voda s opekancov sa vylievala pod ovocné stromy, aby dobre rodili a pod. Čím viac jedál bolo na stole, tým priznivejší rok rodinu čakal. V mnohých častiach Slovenska, hlavne na severe, patril k vianočným jedlám aj chlieb - bol takou vzácnosťou, že sa jedol iba pri príležitosti veľkých sviatkov.
Ryba, v úprave ako ju poznáme dnes (ako klasickú súčasť štedrovečernej večere), sa začala u nás konzumovať iba v minulom storočí (dvadsiatom). Dovtedy sa jedli hlavne slané a údené ryby. Ryba (pôstne jedlo) však bola aj symbolom kresťanov: grécke slovo ICHTHÝS (ryba) označovalo v tajnej reči kresťanov Krista - Iésus Christos Thén Hyois Sóter (Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ).
Okrem jedla bolo dôležité i pekné, farebne zosúladené vianočné prestieranie a ešte čosi: Pod obrus (prestieral sa už v 14. storočí) sa napríklad dávalo za hrsť mincí alebo obilia - výraz vďaky a prosba do budúcnosti o novú úrodu. Pod stôl sa zasa dávali rôzne železné predmety - symboly zdravia. K poverám tiež patrilo, že keď sa nohy stola omotajú železnou reťazou, zabezpečí sa tým súdržnosť rodiny. Ľudia totiž verili, že v tieto sviatočné dni sa "uvoľňuje" väčšie množstvo Božieho požehnania a preto chceli mať nablízku všetko, čo im pomáhalo prežiť.
Viac tradičných, slovenských inšpirácii ako aj vianočných receptov nájdete v knihe Rok v slovenskej ľudovej kuchyni - Farby, chute a vône Slovenska. Autorka Katarína Nádaská, známa etnologička v nej zozbierala recepty na tradičné jedlá a nápoje v živote našich predkov.
Vianočná rybacia polievka
Z Ňadaru, okres Dunajská Streda, Podunajský región
P O T R E B U J E T E: hlavu, telo a chvostovú časť kapra, alebo iná čerstvá sladkovodná ryba, koreňovú zeleninu, celé čierne korenie, zopár bobkových listov, tymian, soľ
P O S T U P:
Do dvoch litrov vody pridáte soľ, očistenú koreňovú zeleninu a celé čierne korenie. Keď voda zovrie, polievku scedímea vložíme do nej hlavu, telo, prípadne aj chvostovú časť ryby, ochutíte bobkovým listom a tymianom. Pomaly podávame so všetkým, čo sa v polievke varilo.
Vianočné buchty starej matere
Z Turčianskeho Ďura, okres Martin, Turiec
P O T R E B U J E T E: 1 kg polohrubej múky, 3 PL kryštálového cukru, 1 ČL soli, 1 prášok do pečiva, 300 ml tuku, 1 PL mlieka, 2 žĺtky, 40 g droždia
NA PLNKU: 250 g tvarohu, 200 g práškového cukru, 25 g vanilkového cukru, 10 g citrónovej kôry, žĺtok, 50 g hrozienok
P O S T U P:
Všetky suroviny na cesto zmiešate a vypracujete na hladké cesto. Cesto vyvaľkáte a vykrajujete z neho štvorce alebo kruhy. Na bykrojené kúsky dáte tvarohovú plnku. Na spestrenie môžete pripraviť makovú alebo makovo-džemovú plnku. Buchtu dôkladne spojíte zvyšnou časťou vykrojeného cesta, aby nevytiekla plnka.Buchtičky ukladáte na plech a necháte kysnúť 30 minút. Potriete olejom a pečiete v rúre na 160°C asi 30 minút.
Dobrú chuť!
