No niektoré bosorky sú mimoriadne šikovné a vedia sa prešmyknúť dnu aj cez kľúčovú dierku alebo úzkymi štrbinami medzi oknami či dverami. To bol aj dôvod, že niekto z gazdovstva urobil na týchto miestach cesnakom alebo svätenou vodou kríže. Prípadne okolo každého nakreslil ešte aj kruh svätenou kriedou. Ak by sa však predsa len nejakej strige napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam podarilo vniknúť dnu, hojne sa rozvešiavali hlávky cesnaku a cibule, čo malo mať tiež ochranný účinok.
„Stridžie dni“, ktoré trvali zhruba mesiac. Začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na sv. Tomáša (21.12. - v súčasnosti má meniny Bartolomej). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra). Deň zimného slnovratu - 21.december, bol posledným z radu stridžích dní. V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu.
Najvýznamnejším zo stridžích dní bola Lucia. Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Podľa jednej z legiend, Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej nádherné oči. Ona však situáciu vyriešila tak, že si oči, ktoré on tak veľmi obdivoval, vylúpla na misku a vraj ich podala svojmu ženíchovi. Panna Mária ju však vraj zato odmenila ešte krajšími očami. Práve na základe tejto legendy Luciu začali veriaci vzývať pri očných chorobách. Táto verzia sa však ujala najmä v románskych krajinách. Celkom v rozpore s týmito legendami sa medzi ľudom na Slovensku tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek, pretože keď ju hodili do plameňov a chceli ju spáliť, nezhorela, ale žila ďalej…
Chcete vidieť bosorky?
Ten, kto bol presvedčený o tom, že je skutočne o čo stáť, začal si od Lucie do Štedrého dňa zhotovovať takzvaný luciový stolček alebo každý deň od Lucie do Vianoc preložil „vlasy“ na zapletaný vrkoč.
Luciový stolček musel byť celý z dreva a nesmelo byť na ňom ani jediného klinca, či železnej svorky. Ak človek, ktorý tento stolček zhotovil, sedel na ňom na polnočnej omši, videl vraj na vlastné oči všetky strigy za oltárom, alebo obrátené k oltáru chrbtom! No platí, že ak vy vidíte strigy, ony uvidia vás. Potom mu už neostávalo iné, len uháňať domov, aby ho strigy nedobehli a neroztrhali. Pre istotu bolo treba za sebou sypať aj mak, lebo strigy ho vraj museli do posledného zrnka pozbierať.
Jabĺčko od Lucie
V niektorých častiach Slovenska si mladé ženy veštili aj pomocou jabĺčka. Na Luciu hodili do nádoby s vodou jablko a každý deň sa v nej umývali. Na Štedrý večer si mladá žena zobrala jablko so sebou do kostola a cestou domov si z neho odhrýzala. Pritom bolo treba dávať pozor na to, či ide oproti nejaký muž a ako sa volá. Rovnaké meno mal mať aj budúci ženích. A ešte jedna „zaručená“ rada. Od Lucie do Vianoc si každý deň treba odliať z čerstvo prinesenej vody (alebo napustenej z vodovodu) do špeciálnej nádoby.
Pred spaním na Štedrý večer si treba v takejto vode umyť tvár. Potom už stačí len zapamätať si svoj sen. Zjaví sa v ňom totiž tvár budúceho partnera. Iní tvrdia, že tvár svojho budúceho partnera uvidí mladý človek v nádobe s vodou po návrate z polnočnej omše.
