Po súznení s ideálnym partnerom túži hádam každý. A pretože ľudia sú odjakživa tvory podnikavé, mnohí si túto potrebu všimli a založili si na nej živnosť. Sprostredkovanie zoznamovania bolo nielen v stredoveku, ale až do začiatku prvej svetovej vojny a čiastočne aj za prvej republiky úplne bežnou vecou. V tom čase sa ľudia zoznamovali takmer bez výnimky podľa veľkosti hnuteľného majetku. Sobáše sa často dohadovali už v dobe, keď ženích a nevesta ešte ťahali káčera, a vlastná vôľa zoznamovaných tým pádom nehrala žiadnu rolu. Takéto svadby sprostredkovávali dohadzovači a dohadzovačky, zvyčajne vážení ľudia na vysokom stupni spoločenského rebríčka, ktorí za každú zrealizovanú sviatosť manželskú zinkasovali vopred dohodnutú odmenu.
Zoznamovanie – vec verejná
Postupom času sa od dohodnutých sobášov stále viac upúšťalo, to však neznamená, že by zoznamovací biznis zaznamenal úpadok. Len tú delikátnu rolu dohadzovačov prebrala denná tlač. Prvé zoznamovacie rubriky sa objavili v novinách niekedy na prelome 19. a 20. storočia a ich obsah je zrkadlom doby – prichádza priemyselná revolúcia, keď začínajúci podnikatelia potrebujú vstupný kapitál. Súčasne sa o slovo hlási emancipácia - ženy pracujú, športujú a tiež svoje šťastie v láske berú do vlastných rúk. V Pražskom ilustrovanom spravodajcovi z roku 1921 vyšli v tom čase napríklad tieto inzeráty:
„Pohľadný mladík a cyklista hľadá partnerku s väčším kapitálom do novo zriadeného závodu v dobrej prevádzke.“
„20ročná úradníčka, športovo založená bruneta, priala by si zoznámiti sa s inteligentným pánom do 30 rokov.“
„Inteligentný muž v najlepších rokoch, majúci výborne zariadený obchod, hľadá touto cestou družku života, ktorá by vládla určitým kapitálom a nebola staršia než tridsať rokov. Zn.: Šťastie rodinné.“
Zlatý vek éry zoznamovacích inzerátov v novinách potom roztomilo dokumentuje scéna z kultového seriálu Chalupári, kde Jiřina Bohdalová sedí s novinami pri posteli chorého Jiřího Sováka a číta mu inzeráty typu: „Úradník bez vl. vin. rozv. 45/168 so záujmom o vilu a auto ponúka priateľstvo žene, ktorá má všetko, len nie pre koho žiť. ZN.: Šťastie vo dvojici.“
Dohazovači online
S nástupom internetu sa zoznamovacie inzeráty presťahovali zo stránok novín na displeje počítačov, tabletov i telefónov. Internetové zoznamky rastú ako huby po daždi, sú ľahko dostupné a ich prevádzkovatelia sa snažia výjsť svojimm klientom maximálna v ústrety – existujú zoznamky pre ľudí hľadajúcich vážny vzťah, ale i také, ktoré sa špecializujú len na nezáväzné vyvádzanie a dokonca funguje i zoznamka určená špeciálne pre zadaných.
Nie je čas strácať čas
Ďalším moderným spôsobom zoznámenia je tzv. Speed dating, čiže rýchlorande. Ide o zoznamovaciu aktivitu vedenú moderátorom, ktorý stopuje čas vyhradený pre rýchlu komunikáciu medzi dvoma účastníkmi opačného pohlavia. PO skončení časového limitu, ktorý je 3 až 5 minút, sa dvojice menia. Jedinci si tak vytvoria základnú predstavu o všetkých prítomných a následne sa rozhodnú, s kým sa majú stretnúť opäť. Nespornou výhodou takejto formy zoznámenia je úspora času a peňazí, čo trefne popísal jeden z účastníkov speed datingu týmito slovami:
„Kdybych chtěl posedět s deseti slečnami bez využití rychlorande, patrně bych tomu musel zasvětit alespoň měsíc času a zároveň nemalou část svého příjmu.“
Pre pobavenie susedov
Zvláštnou kapitolou v dejinách zoznamovania sú televízne programy. Účastníci sa v nich, na rozdiel od inzerátov, musia vzdať anonymity, čiže je nutné počítať s tým, že ich cestu za láskou budú pozorne sledovať a komentovať všetci susedia a kolegovia.
(Ne)veselé príbehy z randenia
Príliš veľké množstvo potenciálnych partnerov na zoznamkách vzbudzuje u ľudí pocit, že je nutné stretnúť sa s najväčším počtom záujemcov. Z niektorých sa tak stanú chronickí vyberači, ktorí nakoniec skrátka preberú, iní tento spôsob zoznamovania po niekoľkých negatívnych skúsenostiach odpískajú.
A koniec koncov, nižšie popísané historky, ktoré sú všetky do jednej autentické, dávajú tým, čo to vzdali, celkom za pravdu.
Denisa:
Po týdnu dopisování jsme se začali scházet. Byl vtipný, hezký a milý. Po měsíci u mě skoro bydlel, za dalších 14 dnů mi ukradl šperky a peníze a už jsem ho nikdy nijak nesehnala.
Petr:
Nejdelší vztah na seznamce mi vydržel měsíc. Slečna se mi líbila a rozuměli jsme si. Když jsem ale jednou řekl, že nebudu volit ODS, vynadala mi do čtyřkoaličníků a už se nikdy neozvala.
Lucie:
Na první schůzku přinesl dotazník, který mám prý vyplnit a on mi dá do týdne vědět, jestli jsem uspěla. Polovina otázek se týkala sexuálních praktik.
Lenka:
Byla jsem na rande ze seznamky, prý jen kafe a musí jít, měl na mě asi tak hodinu. Pak jsem šla za sestrou a společně jsme čekaly před školou na příjezd synovce z výletu. O dva metry dál se objímal s manželkou ten dotyčný, se kterým jsem právě měla rande...
Robert:
Začal jsem si psát se šmrncovní, vtipnou a inteligentní holkou. Byla vdova, ale zdálo se, že ze smutku už je venku a ráda by nový vztah. Na první rande mě ale vzala na hřbitov, kde mě s vážnou tváří představila svému mrtvému manželovi a žádala ho, aby jí dal znamení, jestli jsem ten pravý.
