Čomu však bývajú vždy otvorení, sú dotyky (samozrejme, ak to nepreháňate). Dotyky predstavujú obrovský komunikačný potenciál, ktorý môže mať veľmi osobitý, súkromný charakter alebo môže byť všeobecne zrozumiteľný. Vyskúšajte najskôr druhú možnosť a uvidíte...
NAMIESTO SŤAŽNOSTÍ
Prídete domov z práce alebo mestskej "pochôdzky" za rôznymi povinnosťami. Bolí vás hlava, ste unavená a podráždená. Nehádžte sa v tejto chvíli na gauč a neuvoľňujte stavidlá prívalu sťažností, vnášajúc tak do celého bytu hromadu negatívnej energie. Urobte niečo iné. Zatlačte na gauč svojho "svalnatejšieho spolubývajúceho", pritúľte sa k nemu a hlavu si položte na jeho mužnú hruď. Tým poviete nesmierne veľa. Zvyčajne to vyvolá reflex hladenia po vlasoch. Za pár minút vás prejde zlosť a znechutenie, započúvate sa do tlkotu jeho srdca a budete sa cítiť milovaná a v bezpečí.
NAMIESTO POVZBUDZOVANIA
Rozladenosť v opačnom garde sa dá takisto "riešiť" bez slov. Stačí, keď dáte svojmu miláčikovi veľkú "testosterónovú injekciu bez slov", ktorá v ňom vyvolá pocit, že je stredom vášho súkromného vesmíru, že je váš veľký ochranca, ktorého zbožňujete. Ako? Pohodlne ho usaďte a položte si hlavu do jeho lona. Bude mať rovnaký pocit ako vy, keď sa vám do lona uloží dieťa alebo psík. Aj vy sa vtedy cítite dojatá, plná nehy a zároveň veľká a silná, schopná chrániť svoj "poklad", ktorý sa k vám túli, pred celým svetom. Táto poloha tiež automaticky podnecuje pohladenie a objatie, vďaka čomu sa myšlienky otočia iným smerom a zlá nálada sa vytratí.
VŠEOBJÍMAJÚCI POCIT POHODY
Dobrý pocit a pohoda sa niekedy dajú navodiť pomerne rýchlo a ľahko. Stačí slovná zdržanlivosť a pár nežných dotykov. Napríklad pri varení alebo sledovaní televízie môžete partnera pohladiť po predlaktí, pri nakupovaní môžete (v kontraste s nervóznymi spoluobčanmi naokolo) objať svojho "parťáka" okolo pása alebo ho pohladiť po líci. Jednoducho sem-tam aplikujte drobné nežné gestá, ktoré hovoria: teším sa zo života a chcem, aby aj tebe bolo príjemne.
ZDÔVEROVANIE
Vážny, dôverný rozhovor v sediacej polohe s rukami na stole vyvoláva určitý druh emocionálnej ťažoby. Celkom inú atmosféru pri vážnom rozhovore vytvoríte ľahkým objatím v uvoľnenej polohe na gauči, priblížiac svoju tvár k jeho, pozerajúc sa mu zblízka do očí, dotýkajúc sa pritom nosmi alebo položením hlavy na jeho rameno... Dokonca aj veľmi zložité veci sa v takejto polohe hovoria jednoduchšie, príjemnejším tónom a bez znervózňujúceho napätia.
VŠETKO S MIEROU
Aj pri dotykoch však platí pravidlo zlatej strednej cesty. To znamená, že by v živote a bežnej komunikácii nemali byť ničím ojedinelým, ale nemalo by sa nimi ani plytvať, pretože stratia na sile a význame. Permanentné objímanie, bozky a túlenie bývajú síce v prvých fázach chodenia dôsledkom automatickej potreby blízkosti a výrazom zamilovanosti, ale všetko sa časom preje, a tak sa od určitého okamihu treba "tak trocha stiahnuť" a dávkovať dotyky premyslenejšie - tak ako slová a rôzne iné prejavy -, aby ich nebolo príliš a dokázali "povedať", čo povedať majú.
