Pre väčšinu priemerných mužov je síce feminizmus neznáme cudzie slovo, o obsahu ktorého nemajú ani tušenie, no udomácnilo sa v hovorovom jazyku natoľko, že im je jasné: týka sa to žien a ich požiadaviek - a to je vždy nebezpečné a treba tomu čeliť!
Nič iné sa však očakávať nedalo. Keď sa na program dňa dostanú zmeny a reformy, časť spoločnosti, ktorá z existujúcich pomerov profituje, sa bude zákonite cítiť ohrozená! A tak väčšina tých feminizmom vystrašených mužov stojí v jednom šíku, úpenlivo brániac svoj patriarchálny model sveta. Veď, kto by sa dobrovoľne vzdával svojich výhod? Kto by do "svojho teritória" dobrovoľne vpúšťal nežiaducich konkurentov? A hoci sa to priemerní muži snažia opisovať celkom inak, podľa ich zúrivej reakcie sa dá predpokladať, že ženy sú pre nich priam neprekonateľná konkurencia... Na "hracom poli" totiž vzniká nová situácia - okrem súťaže medzi sebou, musia už muži súťažiť aj so ženami; a prítomnosť žien vnáša do hry novú neznámu, pretože ženy sú, prirodzene, iné ako muži. Pôvodné pravidlá hry teda prestávajú platiť - treba vytvárať nové, prispôsobiť sa a rátať s viacerými premennými... A to všetko prečo? Aby boli ženy stále viac samostatnejšie, a vďaka tomu dokázali presadiť svoje vlastné záujmy? Muži predsa dobre vedia, že vlastné záujmy sa vždy presadzujú na úkor záujmov tých druhých... a prijaté kompromisy sú len diplomatickým označením výhry toho, kto je vo výhode...
Čakať teda od priemerného muža pochopenie feminizmu, je "čakanie na Godota"! Ženu 21. storočia dokáže akceptovať len odvážny, flexibilný muž vysokých kvalít.
