Hárem slúžil ako ochrana manželiek pred nežiadúcimi mužskými pohľadmi. Bolo to „luxusné väzenie“, nad ktorým mali dohľad eunuchovia.
V islamských krajinách nešlo o eunuchov, ktorí dobrovoľne pristúpili k celibátu ako kňazi/kastráti v antickom Oriente. Rozdiel medzi dobrovoľným a domácim kastrátom bol výrazný.
Eunuchovia, ktorí slúžili v háremoch neboli askétmi, ale sexuálnymi mrzákmi. Zvyčajne to boli nepríjemní chlapíci , ktorí v sebe spájali všetky zlé vlastnosti donášačov a „policajných“ praktík dozorcov.
U Arabov sa toto „väzenie manželiek“ nazýva hárem, Turci názov modifikovali na hamerlik, Peržania mu hovorili enderum a Indovia zanána. Archeologické nálezy v Tellu svedčia o tom, že v Mezopotámii boli háremy už 3000 rokov p.n.l. . Podobne aj v Perzii sa našli trosky háremu z pred mohamedánskeho obdobia.
Hárem existoval bezpochyby v staroveku v Oriente i Grécku. V každom kniežacom paláci a v každom väčšom meštianskom dome sa nachádzali zvláštne komnaty žien. Nepredpokladá sa však, že boli natoľko izolované ako neskôr pod vplyvom islámu. Samotné arabské slovo HARAM či HAREM znamená: čo je zakázané, čo je neprístupné, čo je posvätené a čo nie je možné porušiť.
Organizovanie háremu
Hárem sa stal malým dvorom, ktorý zamestnával množstvo sluhov, komorných, kuchárov, lekárov a klenotníkov. Veľa ľudí prináša rôzne emócie a chtíče, ktoré boli nežiadúce na dvore, preto sa hierarchicky usporiadal. Napríklad na dvore istanbulského sultána bol zamestnaný oddiel mužov a žien, ktorí dohliadali nad poriadkom.
Na čele stal „kyzyl agha“ – náčelník čiernych eunuchov najatých v Afrike. Bieli eunuchovia tvorili sultánovú osobnú stráž a okrem nich sa najímali ešte hnedí eunuchovia z Indie.
Kyzyl agha – náčelník čiernych eunuchov patril medzi najvyšších hodnostárov otomanskej ríše, bol vrchným dozorcom nad všetkými ženskými komnatami a opatroval kľúč od háremu. Čierni strážcovia sprevádzali ženy, keď občas mohli výjsť z háremu, samozrejme zahalené a na koni či na nosidlách. Do vnútorných komnát nemali prístup ani dvorní šašovia a nemí dverníci.
Ženy v háreme sa hierarchicky delili do piatich kategórií:
1, Kadiny - sultánové oficiálne manželky
2, Kedliki – obsluhovali sultána pri tabuli, niekedy boli povolané aj k intímnejším službám, väčšinou išlo o favoritky/ikbál
3, Usta/chalífa – slúžili sultánovi a deťom
4, Šagirdy – novicky, ktoré čakali na povýšenie do vyššej kategórie
5, Džárije – obyčajné otrokyne
Popri týchto kategóriách v háreme žili ženy, ktoré toto miesto spravidla neopustili po „aktívnej službe“, pretože bolo i nich postarané.
