Ríše Mezopotámia a Egypt, mali komplikovaný vzťah medzi mužom a ženou, ktorý vyplýval z prísneho rodinného práva a zaužívaného konkubinátu. Tento morálno - materiálny problém sčasti vyriešila chrámová prostitúcia.
Zákonodarci v Babylone, ktorí spísali známy Chammurapiho zákoník, vytvorili rodinné právo, ktoré sa stalo smerodajné pre celý západný svet. Ich snahou bolo upevniť individuálnu rodinu, záujem smeroval na potomstvo, v sexuálnom živote sa snažili vytvoriť súlad medzi slobodou a záväzkom a dali ženám práva, ktoré ešte dnes nie sú samozrejmé v mnohých krajinách.
Prostitúcia heterosexuálna a súčasne aj bisexuálna bola všade verejným zariadením viazaným na chrámy, ktoré z nej finančne profitovali. V Babylone plynuli z tohto sexuálneho hospodárskeho odvetvia nemalé zisky. Z obdobia posledného chaldejského kráľa Nabukadnezara II., sa našli zmluvy, ktoré potvrdzujú, že bohatí Babylončania mali z prostitúcie svojich otrokýň značné príjmy.
Dobové pramene hovoria o prostitútoch ako „svätých“ služobníkoch božích. Najstarším chrámovým nevestincom, o ktorom máme správy sa nachádzal v meste Uruk na území Sumerov. Chrám bol zasvätený ich najvyššiemu bohu ANU a prostitúti slúžili kultu IŠTAR, ktorá bola zmyselnou dcérou boha ANU. Z rady ďalších kultov bola obľúbená bohyňa Hathor ako učiteľka milencov a voľnej lásky.
Prostitútky, ktoré mali veľmi zlú povesť, žili vo zvláštnom dome - gagum a podľa postavenia sa delili do troch kategórií (kizrét, senchát a charimt). Opovrhnutie a výčitky, ktoré dokladajú historické pramene, sú podobné aké zažili prostitútky v neskorších dobách. Kasta prostitútok bola považovaná navždy za stratenú, z čoho pramenili aj ich mizerné práva a povesť. Na druhej strane stáli skutočné kňažky lásky, ktoré boli vážené spoločnosťou. Zo života chrámových prostitútok sa dozvedáme, že nesmeli vychovávať svoje deti, preto boli zverované vybraným adoptívnym rodičom.
Homosexualita bola rozšírená aj v Mezopotámii. Vo veľkých chrámoch v Babylone mala skupina prostitútov vlastný nevestinec. Na jeho čele stál veľkňaz s titulom „ukkurum“.
Obriezka a onania
Obriezka bola rozšírená po celej Afrike až dole k Hotentótom a vykonávala sa hlavne krajinách s horúcim podnebím. Nie je to čisto židovský zvyk a tradícia, pretože sa s ňou Židia stretli po prvý krát až v Egypte. Práve egyptský chrámoví lekári vytvorili z tohto hygienického zvyku rituálnu povinnosť. Muž s predkožkou bol považovaný v tej dobe za barbara. Samotný Mojžiš – obľúbenec dvora, nebol obrezaný a až po jeho smrti vydal Jošua všeobecný príkaz k obriezke. Stáročiami sa mnohé orientálne národy začali vzdávať tohto zvyku, najskôr asi Feníčania, ale Židia si ho zachovali aj po presídlení na západ.
V Starom zákone sa môžeme dočítať o nezvyčajnom príbehu o Onanovi a Thámar. Onan, Júdov syn si mal vziať za ženu vdovu po svojom bratovi, čo odmietal. Rodinnú česť a seba poškvrnil tým, že svoje semeno vyplytval na zem. Z biblického výkladu nie je s určitosťou jasné, či išlo o masturbáciu alebo o coitus interruptus. Odborníci sa však prikláňajú k prvej možnosti, a tak sa sebauspokojovanie muža aj ženy dodnes nazýva onania.
Prostitúcia v Izraeli
Národ starých Hebrejov sa vo svojom sexuálnom živote príliš nelíšil od svojich susedných národov. Mravy a prikázania sa zhodujú s babylónsko-asýrskými zdrojmi. Spolužitie ženy a muža v manželstve odpovedalo Chammurapiho zákoníku, len patriarchálny ráz bol výraznejší.
Prostitúcia sa vykonávala mimo miest, v odľahlých oblastiach pre pocestných. Vykonávatelia tohto najstaršieho remesla boli odsudzovaní spoločnosťou, cirkevnými autoritami a mužských prostitútov nazývali hanlivo „psami“.
U Hebrejov sa najviac cenila inteligencia, ktorá nebola len privilégiom pre mužov. Ženy s bystrým úsudkom vedeli dosiahnuť najvyššie postavenie. Príkladom je Debora, židovská Jana z Arku, ktorá prispela k víťazstvu počas bojov o Kanán. Za zásluhy získala uznanie a najvyššie funkcie sudkyne a prorokyne.
Foto: Wikipedia bohyňa HATHOR